Kroniky Anethylgry - 6. kapitola, I. časť

44 5 2
                                    


Jeho rozložité parožie sa mihalo medzi konármi stromov a on nečujne utekal dolu svahom. Hnedý chvost zmizol za kriačím.

"Zasa si netrafil."

"Ja som sa trafil, to jeleň stál na nesprávnom mieste."Domirad sa rozosmial a potľapkal brata po pleci. Vzal luk, ktorý mu Gerenad podával a zachytil si ho vzadu o tulec s tromi šípmi. Bol Lutnajov. O tom však, že nikdy predtým z pravého luku nestrieľali, o tom sa Lutnajovi akosi zabudli zmieniť, keď im ho požičiaval. Sám lukostrelec ostal v táborisku a snažil sa ošetriť Havrancovo zranenie.Agar prijal úlohu tichého svedka a potichu sa chichotal medzi koreňmi hrubého stromu: "Mohol si si ako terč vybrať strom, Ger. Ten by ti neuskočil."Dôvodom, prečo mohli dvojčatá loviť, bolo aj to, že o jedlo už nebude starosť. Po úmorných dňoch konečne dorazili k Viničkám. Mali ich už na dohľad, pár chvíľok cesty, len vojaci sa zastavili uprostred širokej vinice a znižovali úrodu domácim. Dvojčatám viac zachutilo poľovanie než hrozno a Agarovi tiež.Domirad sa zamračil hľadiac pomedzi stromy: "Trebalo by ísť po ten šíp, nemyslíte?""Ale čo tam po ňom! Povieme, že sme sa trafili do krásneho korunového desatoráka ale jeleň ušiel aj so šípom.""Zapichnutým v samotnom srdci.""Presne tak. Mal guráž."Keď sa vrátili, vojakov našli na opačnej strane. Ich cestu vykresľoval polámaný vinič a chýbajúce strapce. Pri kraji viníc stála ryšavá kobyla s Havrancom na chrbte s Lutnajom obďaleč. Zamával na nich. "Strelili ste niečo?" Domirad mu pudal tulec a luk.
Miesto brata odpovedal Gerenad a Agar mal čo robiť, aby sa nerozchichotal. Lutnaj nevyzeral nadšený, no viac sa nepýtal a s prikývnutím sa vrátil medzi vinič.Z diaľky sa ozval krik. Po rovine k nim bežal rozzúrený muž. Krátke sivé vlasy mu divoko viali okolo tváre, ktorá naberala červeno-fialkastý odtieň. "Necháte to hrozno! Ja vám dám, kradnúť mi úrodu, nemám pravdu?!" Z viniča sa vynorili prekvapené hlavy.Zadýchaný muž zastal hodný kus obďaleč a Agar bol za jeho nadváhu úprimne rád."Tak toto je ten váš dvanástorák," ozval sa Havranec a Gerenad očervenel. Muž rozhorčene mával rukami, pretože sa im vyhrážal nadlomeným šípom.

Kroniky AnethylgryWhere stories live. Discover now