"Vstávaj, zaspatý!"
Agar sa strhol zo spánku a posadil dávajúc pozor, aby nezobudil odfukujúceho poníka. Zo strapatých vlasov mu vypadávala slama. Stál pred ním čiernovlasý chlapec v jeho veku, bacuľatej tváre, s rukami rozhodne zapretými v bokoch. "Nesmej sa, prosím.""Nebudem," uškrnul sa chlapec. "Len mi vysvetli, čo robíš v stajniach."
Agar priam cítil, ako mu horí tvár. "Nič. Ja len..." Bol nadšený zo svojho nového domova, veď kto by nebol, ak by žil na samotnom hrade! Nikdy predtým vlastnú izbu nemal. Bol tiež nadšený z vlastnej postele a z veľkého okna nad ňou. No keď si ľahol do perín, po chvíli sa mu lôžko zdalo neprirodzene mäkké a paplón prihrubý. Z veľkého okna prefukoval chladný vzduch, čo Agarovi neprekážalo až tak, ako Daminolovo smutné erdžanie, ktoré bolo počuť až do izby. Keď bez spánku načúval kamarátovmu plaču a neprítomne hľadel do stropu, mal pocit, akoby sa steny začínali blížiť ku sebe a rozhodli sa ho udusiť medzi sebou.
Nevydržal to. Po slepiačky, potkýňajúc sa o mäkké koberce, vrážajúc do svietnikov či brnení, vyhýbajúc sa kráčajúcim slúžkam so sviecami v rukách, hľadal cestu von. Desila ho ozvena vlastných krokov.
Keď konečne našiel správne dvere a plný strachu ich rozrazil, studený vietor mu láskyplne pohladil líca. V tej chvíli presne vedel, kam chce ísť. Do stajní.
"Ale si ma videsil, kamarát. Už i holuby na trámoch tej najvyššiej veže o tebe vedia. Neboj sa, mamka mi už povedala všetko. Je kuchárkou v hradnej kuchyni, varí pre samotného pána kráľa, a tam sa klebety najskôr dostanú!" Agar pohladením prebudil spiaceho Daminola a jemne nadvihol jeho hlávku zo svojich nôh. Poník rozospato klipkal očami. "Jé, ten je krásny!" vykríkol čiernovlasý chlapec a načiahol k nemu ruku.
* * *
Agar netušil, že niečo také je možné. Ale vskutku - schodili celý hrad. Z Lipoňa, ako sa chlapec volal, sa vykľul spoľahlivý sprievodca a rozprával mu o každom kúte Jeradu. To bolo dojmov! Biela pena fontány na hlavnom námestí; vystríhané kry; chodníčky vysypané drobným kamením, ktoré vytváralo mozaiky; staré stromy s okrúhlymi korunami, ktoré by objali piati mocní chlapi; veľké ružové kry; vzpriamení muži v mdrých kabátcoch kráľovskej stráže so zbraňami po boku a ešte krajšími koňmi!
Prešli vstupnými sálami, mnohými chodbami a salónikmi, kráľovskou jedálňou, kuchyňou a ostatnými sálami. Čalúnený nábytok s drevom zdobeným zlatom; parádne lustre na vysokých umeleckých stropoch;, stĺpy či klenuté priechody; oblúké okná zo skla a ťažkými závesmi miesto okeníc, za ktoré sa dalo ukryť; koberce mäkkšie než tráva; to všetko Agar dosiaľ nikdy nevidel.V každej miestnosti a na každej chodbe narátal najmenej sedem obrazov. Na zopár ho Lipoň upozornil, napríklad "Toto bol prvý kráľ Jeradovského kráľovstva," ukazujúc na veľmi nejasný obraz okrúhleho muža s veľmi bohatým účesom, ktorý zaberal tri štvrtiny obrazu, "Len neviem, ako sa volal. Čosi s paroháčmi či srnami..."
"Viem, Jelenín I., že?"Lipoň si zmätene prehrabol vranie vlasy: "Fíha, tuším vieš viac než ja." Nuž a to bolo čo povedať!
Keď sa Agar zadíval na obraz dvoch námorníkov a jednej ženy, V pozadí žiarila jasne modrá obloha s množstvom spenenej vody. V rohu zbadal akési vyrezávané duté kmene... Lipoň nadšene schvaľoval kamarátov záujem: "To sú loďky! Práve sa pozeráš na prvých ľudí, ktorí o sebe tvrdili, že splavili Šíravu, more. No moja mamka si myslí, že jednoducho spadli z neba..." "Toto bola žena, ktorá prvá začala jazdiť na koňoch. Asi pred dvesto zimami zakázali poddaným jazdiť a králi, šľachtici, rytieri..." Lipoňovi sa rozsvietili oči a na chvíľu zasnene zmĺkol. Keď sa spamätal, pokračoval: "-Oni si toto... privilégium privlastnili." Takých obrazov s prednáškami bolo omnoho viac, no až na dvorného šaša, vraj v životnej veľkosti, - Agarovi siahal iba po pás, - svorku utekajúcich psov, maľby koní a vyobrazení vývoja hradu chlapca nič nezaujalo natoľko, aby si to zapamätal.
Keď vyšli z hradu, aby si obzreli stajne, pastviny a záhrady, slnko sa už kolísalo tesne nad kopcami Aragonitového lesa, taký bol hrad rozľahlý! Prechádzali bočnou záhradkou, aby si skrátili cestu. Rástli v nej mnohé kvetiny v úhľadných záhonoch a na konci parku sa cesta kľukatila ďalej za rad stromov, no Lipoň sa z ničoho nič zarazil:"Už je tma!" Ťahal chlapca naspäť.
* * *Agar na hrade prežíval asi najkrajšiu časť svojho života. Na pasenie husi ani len nepomyslel. Jedával z tanierov a pil z čaší v kráľovskej jedálni so služobníctvom. Spával pod teplou prikrývkou, na ktorú si po čase privykol. Spolu s Lipoňom každý deň obriaďovali kone, potiahli maškrty spod varešky Lipoňovej matky či pozorovali vojakov na stráži a vymýšľali si kopu iných zábav.
Museli si však dávať pozor na hlavného veliteľa vojska, ktorý sa často prechádzal po okolí hradu a každého, kto sa objavil v jeho blízkosti, - predovšetkým hentých dvoch paholkov od koní, - podrobne vypočúval. "Volá sa Mliečnik, či tak nejako. Ja si myslím, že je to dosť neurodzené meno pre veliteľa vojska nášho pána kráľa, čo povieš?" Agar len zamračene prikývol.
Kráľovský pár však nevídali často. Počas prvého týždňa ich Agar v ich vlastnom sídle nezazrel ani raz. Prvýkrát sa mu to pošťastilo až na ôsmy deň, keď ich náhodou zhliadol z okna, ako skoro ráno mierili do záhrady sprevádzaní troma lokajmi. Kráľovná bola drobná a na jej tvári nikdy nechýbal krásny úsmev zrelého veku, ktorý Agara napĺňal teplým pokojom. Gaštanové vlasy niesla v zložitých lokniach, ktoré jej splývali na pleciach a chrbte. Kráľ bol od nej vyšší, vlasy mal tmavšie a pôsobil strnulo. Keď na kráľovu tvár Agar hľadel zboku, zdalo sa mu, akoby videl presný obraz kráľoviča, no len čo sa pootočil, podobnosť sa vytratila a Agar bol rád, že ich kráľovský syn sa podal na matku.
Vždy ku koncu dňa sa s Philipom stretával a spolu v sedlách vyrážali dolu do okolia. Neprestajne ho učil novým veciam, zoznamoval s okolím, s jeho žijúcimi a nežijúcimi súčasťami, neskôr mu rozprával aj o ďalekých častiach krajiny. Časom mu stručne vykladal i dejiny kráľovstva, jeho politickú situáciu, či o streľbe z luku, z kuše, stopovanie zvery.
Z Agara sa za polrok stal omnoho múdrejší chlapec, než akým býval.
Len na obchodníka si akosi nespomenul.
ESTÁS LEYENDO
Kroniky Anethylgry
Ficción históricao- Najvyššie hodnotenie - #2 v Historický román. o- Jednotlivé kapitoly sú doprevádzané hudbou a obrázkami. Pre ešte väčší zážitok z čítania.