Keď vkročil do maštale, privítala ho lahodná vôňa sena odloženého v kútoch. Usmial sa. Veľmi ju mal rád, už od detstva, keď sa za horúcich letných dní kĺzal zo zväzov sena nadol. O pár rokov neskôr ho zas kosil a myslel na to, ako bude jeho koníkovi chutiť. Vtedy bol ešte jeho Šípoň mladý, sivý a dlhonohý.
Ponad stojisko vykukla široká hlava kravy. Zvonček na jej krku tíško zazvonil.
"No čo, Muška?" prihovoril sa jej Horec. Muška švihla chvostom a odvrátila strakatú hlavu.
Mali dve kravy. Ostatní sedliaci mali celé čriedy s teľatami, o pánoch nevraviac. No im stačili dve Lužanské kravy. Aké vďačné plemeno! Pokojné, kŕmiteľné, s dostatkom mlieka. Čo by si mohli viac želať?
Nešiel však za kravami. Čakali ho iné povinnosti.
Za dreveným priečelím stáli tri kone. Párik ťažných, do záprahu, a Šípoň. V prítmí tmavého stojiska jeho biela srsť akoby žiarila ako perie labute medzi kačicami. Keď sa mu Horec šeptom prihovoril, vyzrel von a strihol uši. Od mlada mal mládenec slabosť pre biele kone. Ich čistá srsť mu pripomínala sneh a chuchvalce bielych mrakov na letnom nebi súčasne. Nepoškvrnené, ako málo vecí navôkol. Ťažké belúše sa na znášanie dreva z hory nehodili, pretože človek by ich po práci len ťažko obriadil. Nehodili sa ani na lov, pretože boli príliš nápadné. Taký koník by však pekne vynikol v záprahu, no na koč či bričku rodina starého košikára nemala peňazí. Na nič súci, ako jeho pán.
YOU ARE READING
Kroniky Anethylgry
Historical Fictiono- Najvyššie hodnotenie - #2 v Historický román. o- Jednotlivé kapitoly sú doprevádzané hudbou a obrázkami. Pre ešte väčší zážitok z čítania.
