No reason to live

1. časť - „Happy birthday."

Crrrn, crrrn.

Zobudil ma nepríjemný zvuk budíka. Rýchlo som ho vypla, aby sa nikto nezobudil. Dneska som vstávala o niečo skôr, ako obvykle. Musela som ešte pripraviť raňajky pre celú rodinu a upratať dom. Ale dnes nebol obyčajný deň. Dnes bol výnimočný. Aspoň pre mňa. Vedela som, že si na moje narodeniny nespomenie nikto. Ako vždy.

Vstala som z postele a išla do kúpeľne, ktorú mám vo svojej izbe. Pozrela som sa do zrkadla tak, ako každé ráno. A ako každé ráno – vyzerala som hrozne. Kruhy pod očami z toho, že som sa opäť musela do polnoci učiť, aby som zvládla písomku z biológie a matematiky. Mala som rozstrapatené vlasy. Vyzerám s nimi ako bosorka. Mám ich príliš husté a kučeravé. Nedajú sa poriadne ani rozčesať.

Vzdychla som, zobrala si zubnú kefku, na ktorú som dala kúsok pasty, ktorú som potom odložila na miesto. Kefku som si položila na zuby a krúživými pohybmi som si umývala zuby. Keď som ich mala umyté, tak som to vypľula a opláchla si zuby.

Dala som zo seba všetko oblečenie dole a postavila sa na váhu. Keď som videla tie čísla, tak sa mi až hlava zakrútila. Ako som mohla pribrať od včera 2 kilá?

Nechala som to radšej tak a vošla do sprchy. Zapla som na seba teplú vodu a užívala si to. Všetky svaly sa mi uvoľnili.

Zobrala som si sprchový gél, dala si kúsok na ruku a potom som si ho rozotrela som celom tele. Neskôr som penu z tela zmyla a vypla vodu. Zobrala som si uterák, do ktorého som sa poutierala a potom som si ho obtočila okolo tela.

Vyšla som z kúpeľne a zastavila sa pred zrkadlom. Vonku bola ešte tma, takže som sa našťastie poriadne nevidela. Odhodila som zo seba uterák a pozerala sa na seba. Bola som tučná. Hovorí si to asi väčšina dievčat, ktoré sú úplne vyschliny, ale ja som bola naozaj tučná. Dokonca mi to hovorili aj vlastní rodičia. Vždy som si hovorila, že sa to jedného dňa zmení. Proste sa zobudím a budem chudá. Ale nikdy sa tak nestalo. Skúšala som rôzne diéty, cvičila som, ale nič nepomáhalo.

Prišla som ku skrinke so spodným prádlom a vytiahla si z neho nohavičky a podprsenku, ktoré som si neskôr na seba obliekla. Potom som otvorila skriňu a pozerala sa, čo si mám na seba obliecť. Chcela som si obliecť to, čo skoro každý deň – čierne úzke rifle a čierne voľné tričko. Ale rozhodla som sa pre dlhšiu sukňu, ktorá mi zakrývala moje tučnučké nohy a úzke tričko, v ktorom som sa necítila príjemne, ale pre dnešok to vytrpím. Keď som bola oblečená, tak som sa ešte rýchlo namaľovala, zabalila si učebnice do tašky a utekala dole.

Pozrela som sa na hodinky , ktoré ukazovali šesť hodín. Super, mám ešte hodinu.

Rýchlo som vybrala vajíčka z chladničky, z ktorých som urobila praženicu pre celú rodinu. Potom som ju rýchlo rozdelila na tri taniere, nakrájala k tomu zeleninu a položila to na stôl. Riad som dala do umývačky a potom som otvorila chladničku, z ktorej som si vybrala malý koláčik, ktorý som si včera kúpila. Položila som si ho na stôl, vybrala jednu sviečku, ktorú som zapichla do stredu koláča. Zapálila som ju zapaľovačom, chytila koláč do ruky, zatvorila oči a prijala som si to, čo každý rok. Prijala som si, aby som bola konečne chudá.

Väčšina dievčat si želá, aby dostali nové oblečenie, nové autá alebo aby si ich našiel ich ‚princ na bielom koni‘. Ale ja nie som ako väčšina dievčat.

„Chcem byť chudá.“ Pošepkala som si a potom sfúkla sviečku. Usmiala som sa cez slzy a vybrala sviečku z koláča. Sviečku som vyhodila a vybrala som si lyžičku zo šuplíka. Zobrala som si ju do ruky a dávala som si malé kúsky koláča do úst.