No reason to live

23. časť - „Chloe."

Prešlo už zopár mesiacov, od kedy sme sa presťahovali do New Yorku. Mesto je ako tak pekné, ale chýba mi to slnečné Los Angeles.

Mali sme tu krásny veľký dom a každý mal vlastnú izbu s kúpeľňou, čo bolo perfektné.

Do novej školy som celkom zapadla. Našla som si tu kopec kamarátov, ktorí ma prijali takú, aká som. Vedeli o mojej minulosti a nesúdili ma za to. To sa mi tu páčilo asi najviac.

S Justinom sme si každý deň volali alebo písali a odpočítavali dni do Vianoc, keď sa už konečne stretneme. Mimochodom, už len dva dni a sa stretneme. Neskutočne sa teším, ako ho konečne uvidím, objímem a budem cítiť jeho plné pery na mojich.

Mama si tu našla priateľa - Willa, s ktorým sa zasnúbili. Je to celkom milý chlap, ale otca mi nenahradí ani náhodou. Peňazí mal kopec, takže som doteraz nepochopila, prečo ešte stále trčíme v New Yorku a nepresťahujeme sa späť do LA.

Rose tu pretiahla už asi každého chalana zo školy a vidím, že jej tu jej Liam vôbec  nechýba. Myslím, že na neho už aj zabudla. Práve chodí s tým najväčším sukničkárom zo školy a vraj sa veľmi milujú. Držím im palce, aj keď viem, že im to dlho nevydrží.

A ja? Ja som začala konečne žiť ako normálny teenager. Chodím vonku s kamarátmi a užívam si života. Vlasy mám znovu prefarbené – na červené a dosť som si ich aj skrátila. Dala som si urobiť aj piercing na spodnú peru. Keď to videla mama, tak skoro dostala infarkt. Začala som sa starať o seba. Od kedy som odišla zo psychiatrie som sa nerezala, na čo som dosť hrdá a od kedy sme prišli do New Yorku, som začala každý večer behať, takže sa mi podarilo aj schudnúť  a snažím si to aj udržiavať.

„Chloe, nejdeme tam na rok, ale len na týždeň. Naozaj tam potrebuješ toto všetko?“ hundral Will počas toho, ako mi niesol dole kufre, nad čím som sa zasmiala.

„Áno, naozaj to potrebujem. Takže nehundri a nes.“ Naschvál som si zobrala toľko vecí, nech sa chlapec potrápi, keď sa rozhodol ísť s nami do LA.

„Nechápem, prečo to musím dávať dole už dnes. Ideme tam až o dva dni!“ rozhadzoval rukami, keď to položil na zem a pozrel sa na mňa pohľadom ‚už nikdy viac‘.

„Aj ja ťa mám rada.“ Poslala som mu vzdušnú pusu a vyšla hore do svojej izby, kde som sa zavrela.

Bolo ráno, takže som sa musela ísť pripraviť do školy. Vôbec sa mi tam nechcelo tráviť sedem hodín denne. Aj tak sme sa tam už nič neučili.

Na sebe som mala sukňu, pod ktorou som mala aj punčochy, aby som nezamrzla od zimy a na vrchu som mala čierne voľné tričko s nápisom ‚Fuck you‘. Obula som si ešte čižmy, ktoré som mala až po kolená a zobrala si tašku. Nemaľovala som sa vôbec, len keď sme mali nejakú výnimočnú akciu.

Zišla som dole, kde som sa ako každé ráno naraňajkovala a hneď po tom, som sa vybrala do školy. Nasadla som do svojho čierneho BMW a vyšla som. Školu som mala až na kraji mesta, takže mi to trvalo skoro hodinu, kým som tam došla.

Keď som konečne parkovala pred školou, tak som ani poriadne nestihla vystúpiť z auta a hneď ku mne pribehla Ema.

Ema bola moja najlepšia kamarátka hneď po Mary. S Mary sme si tiež písali a udržiavali spolu kontakt, takže som sa nemusela báť, že by na mňa zabudla.

„Dneska sa neučíme!“ vykríkla radostne Ema, keď som zamykala auto a skočila mi na chrbát.

„Ema? Neučíme sa už posledných pár týždňov, ak si si to nevšimla.“ Zasmiala som sa a zliezla zo mňa.

„To som si všimla. Ale myslím to tak, že dnes pozeráme len v spoločenskej miestnosti film.“ Vysvetlila mi počas toho, ako sme vchádzali do školy.

„Ahá. Tak to je super.“ Zasmiala som sa a vošli sme do spoločenskej miestnosti, kde už všetci sedeli.

Zapli film ‚Zápisník jednej lásky‘. Hneď, ako som zbadala, čo pustili, som si spomenula na liečebňu a na Jacka. Vždy som ten film pozerala s ním. Vždy ma pri tom objímal a ja som mu plakala na hrudi pri tom.

Keď sa vrátim do LA, tak musím ísť navštíviť aj Candy a aj Jacka. Vlastne som ani nevedela, čo sa s nimi stalo. Candy by mala každú chvíľu porodiť, pokiaľ si to nenechala odobrať, čo by ona asi nespravila, keďže nezvládne zabiť niekoho a Jack ..toho som nevidela už od kedy odišiel. Určite je doma a je šťastný. Aspoň dúfam.

Keď sme dopozerali celý film, tak nás pustili domov. Ja som domov nešla, ale išla som do práce. Ema mi vybavila prácu vo Victoria Secret’s. Snažím sa tam chodiť čo najčastejšie a chcem si šetriť na vysokú školu.  Domov som sa vrátila až neskoro večer, kedy sa mi už nič nechcelo, tak som si len ľahla do postele a spala.

Ten jeden deň ubehol rýchlo. Práve sedím v lietadle a počúvam hudbu. Ešte pol hodina a konečne ho znovu uvidím. Som neskutočne šťastná.

Vážení cestujúci. Pripnite si pásy, budeme pristávať.

Z rozmýšľania ma vytrhol hlas mladej letušky, ktorý oznamoval, že pristávame.

Keď sme vystúpili z lietadla, tak sme si zobrali svoje kufre a vyšli pred letisko, kde už boli pristavené taxíky. Nastúpili sme do jedného z nich a ja som nadiktovala Justinovu adresu a mama potom adresu nášho starého domu.

Ten dom sme nepredali, takže sme sa tam mohli v pohode vrátiť a nemuseli sme byť ubytovaní v hoteli.

„Sme tu.“ Povedal šofér, keď zastavil pred Justinovým domom a ja som mu poďakovala. Rozlúčila som sa s rodičmi a vystúpila som z taxíku. Justin povedal, že u neho môžem zatiaľ bývať, keď budem tu.

Prišla som pred vchodové dvere a zaklopala som. Chvíľku som čakala a keď sa nikto neozýval, tak som zaklopala znovu. Zrazu sa dvere otvorili a v nich stál on. Justin. Vôbec sa nezmenil. Stále mal svoje nagélované vlasy, tehličky na hrudi, ktoré mu bolo vidno cez tielko, ktoré mal na sebe. Pribudlo mu len pár tetovaní na ruke, nad čím som sa pousmiala. Milujem potetovaných chlapov.

„Chloe.“ Vzdychol a hneď sa prisal na moje pery. Och, ako mne to chýbalo.

Tri časti za jeden deň. Mám dosť. :D Dúfam, že sa páči a prepáčte, že je tam taký rýchly časový sklz. :) 

BTW. Do stredy chcem ukončiť túto story, takže veľa častí už nebude.

VOTE a KOMENTY potešia. <3