No reason to live

19. časť - „Please, call me Pattie."

Z pohľadu Justina:

„Je všetko pripravené?“ už asi po tisícikrát som sa uisťoval, aby bolo všetko pripravené, keď príde Chloe na obed. Vedel som, že moja mama nie je najlepšia kuchárka, takže som sa len modlil, aby všetko dobre dopadlo a aby sa tu Chloe neotrávila.

„Áno, Justin. Už sa toľko nevypytuj a choď po ňu. Určite už na teba čaká.“ Hovorila mi mama počas toho, ako pripravovala taniere na stôl.

„Dobre, dobre. Už idem.“ Zasmial som sa a obul si svoje supry.

Nasadol som si do auta a dal som kľúče do zapaľovania. Naštartoval som a už o pár minút neskôr som bol pred Chloeiným domom. Vybral som kľúče zo zapaľovania a vystúpil z auta. Zamkol som ho diaľkovým ovládaním a išiel som pred vchodové dvere.

Zaklopal som a hneď som počul spoza dverí, ako sa niekto blíži. Dvere mi otvorila blondína v strednom veku. Pravdepodobne to bola Chloeina mama. Myslím. Ešte nikdy som ju nevidel poriadne. Vlastne, videl som ju len raz na pohrebe.

„Dobrý deň. Prišiel som po Chloe.“ Pozdravil som ju s úsmevom a ona mi úsmev opätovala.

„Ahoj. Hneď príde dole.“ Povedala dosť milo a následne zavolala Chloeino meno. Nechápem, prečo ju Chloe nemá rada. Pôsobí ako milá žena. Ale možno je to len pretvárka. Nepoznám ju, tak ju radšej ani nesúdim.

O pár sekúnd neskôr už som počul opätky a Chloe sa objavila pred dverami. Obzrel som si ju celú. Mala na sebe čierne čipkované šaty po kolená, ktoré jej zvýrazňovali jej krivky.

„Ahoj.“ Vlepila mi pusu na tvár a ja som sa nad tým pousmial.

„Ahoj, zlatko.“ Chytil som ju za ruku, Chloe zavrela dvere a vydali sme sa k môjmu autu. Ako pravý gentleman som jej otvoril dvere a ona si nasadla. Následne som si sadol na miesto vodiča a vyšli sme. Počas celej cesty sme boli ticho a užívali si prítomnosť toho druhého.

Z pohľadu Chloe:

Celú cestu tam som sa triasla a bola nervózna. Čo ak sa im nebudem páčiť? Čo ak ma nebudú mať radi? Čo ak si predstavovali nejakú modelu z Victoria Secret’s a keď uvidia mňa, budú sklamaní? Celý čas mi behali tieto otázky v hlave.

„Nebuď nervózna. Budú ťa milovať.“ Položil mi ruku na koleno a povzbudivo sa na mňa usmial.

„Ja nie som nervózna.“ Odfrkla som, aj keď som bola. A príšerne.

„Už sme tu.“ Povedal Justin počas toho, ako parkoval pred ich domom. Otvoril mi dvere a ja som vystúpila. Chytil ma za ruku a spolu ruka v ruke sme išli pred vchodové dvere.

 Justin otvoril dvere, vošiel dnu hneď prvý a ja za ním. Kľúče odhodil na stolík, ktorý mali v predsieni a hneď ma niekde ťahal. Ruku mi dal okolo pásu hneď, ako sme vošli pravdepodobne do obývačky.

„Sme tu.“ Povedal pokojne a ja som mala divný pocit v žalúdku. Ako keby sa mi prevracal a ja som mala každú chvíľu tu skolabovať.

„Takže, toto je Chloe. Moja priateľka.“ Ukázal  na mňa a všetci sa na mňa usmiali. Sedeli tam štyria. Mladá žena, ktorá bola asi Justinova mama, ale vyzerala skôr ako jeho sestra, starší muž, ktorú bol jeho pravdepodobne otec a dve malé deti. Vyzerali rozkošne.

„Chloe, toto je moja mama – Pattie, môj otec – Jeremy a moju dvaja súrodenci – Jazzy a Jaxon.“ S Jeremym som si podala ruku, Pattie ma objala a Jazzy a Jaxon sa skrývali za Pattie, takže som im len zakývala a usmiala sa na nich.

„Rada ťa konečne spoznávam. Justin o tebe stále hovoril.“ Povedala Pattie a ja som sa trošku začervenala.

„Aj ja vás rada spoznávam, pani Bieberová.“

„Prosím, volaj ma Pattie. Zas až taká stará nie som.“ Zasmiala sa a ja som prikývla.

„Nefandi si mami.“ Zasrandoval Justin, nad čím si zaslúžil pohlavok od Pattie. Vtedy som sa začala smiať ja a Justin sa na mňa len pozeral pohľadom ‚to nie je vtipné‘.

„Poďte jesť.“ Zavolala na nás Pattie a my sme sa hneď rozbehli do jedálne, kde sme si sadli pred veľký stôl. Ja som sedela vedľa Justina, oproti nám Jazzy a Jaxon a po stranách stolu Jeremy a Pattie.

Strávila som tam dobrých päť hodín. Pattie mi rozprávala historky z doby, keď bol Justin ešte malý a ukazovala mi malého Justina. Justin a Jeremy celý čas presedeli pred televízorom a pozerali hokejový zápas. Justin raz za čas okríkol Pattie, keď hovorila niečo trápne o ňom, nad čím som sa ja len smiala. Moje pochybnosti o tom, že by ma nemali radi hneď pominuli a cítila som sa tu ako doma.

„Veľmi som si to užila a som rada, že som vás konečne spoznala.“ Objímala som sa s Pattie už pred vchodovými dverami, keď som odchádzala.

„Si tu kedykoľvek vítaná, zlatíčko.“

„Ahojte!“ povedala som poslednýkrát pred tým, ako som vyšla z dverí s Justinom po boku. Vošli sme do auta a Justin naštartoval.

„Takže to nebolo až také zlé, ako si si myslela, však?“ provokatívne povedal Justin, nad čím som ho buchla do ramena.

„Nie, nebolo. Užila som si to. Tvoja mama je strašne zlatá. Kiež by bola aj moja taká.“ Usmievala som sa od ucha k uchu a bola šťastná.

„Ja som ti hovoril, že ťa budú mať radi.“ Žmurkol na mňa a ja som si povzdychla. Mal pravdu. Znova.

„A už sme tu.“ Povedal Justin počas toho, ako vypínal motor.

„Ďakujem ti za odvoz a za krásny deň s tvojou rodinou. Uvidíme sa zajtra?“ opýtala som sa ho počas toho, ako som vystupovala z auta.

„Ešte neviem, či nebudem musieť strážiť krpcov.“ Zasmial sa.

„Rada ti pomôžem, ak chceš.“ Dala som mu pusu, nad čím sa pousmial.

„Tak dobre. Zajtra ti zavolám.“ Usmiala som sa na neho a on už odišiel.

Otvorila som vchodové dvere a chcela som ísť do mojej izby, keď ma zastavil mamin hlas.

„Ako bolo?“ spýtala sa tým jej piskľavým hlasom.

„Skvelo.“ Odpovedala som jej stručne.

„Justin vyzerá ako dobrý chlapec. Mohol by prísť niekedy aj ku nám. Rada by som ho viac spoznala.“

„To by dopadlo.“ Zasmiala som sa a vyšla som hore schodmi do svojej izby. Zavrela som dvere a ešte stále sa smiala. Už si to živo predstavujem. Príde k nám a mama ma bude strápňovať a pýtať sa ho kopec otáziek. Nehrozí, že by som ho niekedy tu priniesla.

Časť mala byť až v pondelok, ale včera večer som dostala chuť písať, tak som to písala na mobile. :D Budú tam asi chyby, takže prepáčte. :)

VOTE a KOMENTY potešia. ♥