No reason to live

29. časť - Too late.

Ráno som sa zobudila, keď ma niekto zhodil na zem. A ešte tak ‚pekne‘ som dopadla, že rukou som si rovno škrabla po nohe.

„Justin!“ zasyčala som a sadla si. Justin sa ani nepohol. Je to debil.

Vošla som do kúpeľne, kde som do pohára napustila vodu a išla s tým do izby, kde som sa postavila pred Justin a zasmiala sa.

„Justin, vstávaj.“ Povedala som milo a čakala, čo spraví. Len si niečo zamrmlal a otočil sa chrbtom ku mne.

„Tak to pôjde po zlom.“ Zasmiala som sa a oliala ho tou vodou, ktorá bola v pohári. On sa hneď posadil a zmätene sa pozeral okolo.

„Čo sa stalo? Horí?“ zasyčal a ja som sa nad ním musela zasmiať.

„Nabudúce si rozmysli, koho budeš skopávať z postele.“ Poslala som mu vzdušnú pusu a odišla som do kúpeľne, kde som si opláchla tvár a umyla zuby.

Vošla som do izby, kde znovu ležal Justin v posteli. Asi mu vôbec nevadilo, že je celý mokrý tak isto, ako aj jeho posteľ. Ale tak, čo už. Ľahla som si vedľa neho a pozrela sa na jeho tvár, kde mal úsmev.

„Čo budeme dnes robiť?“ spýtala som sa ho a usmiala sa.

„Budeme spať, jesť a pozerať filmy.“ Zasmial sa a pobozkal ma na vrch čela. Ja som sa usmiala a pritúlila sa k jeho hrudi.

------

Mesiace ubiehali a my s Justinom sme robili celé dni to isté. Ležali, jedli a pozerali romantické filmy, pri ktorých som vždy vyplakala vodopády. Rodičom sme už oznámili, že si to dieťa nechávame a nedávame ho na adopciu, na čo oni povedali, že bude lepšie, keď ostanem v Los Angeles a budeme spolu s Justinom. Celkom som sa potešila, že zostávame spolu.

Candy som už tiež stihla oznámiť, že som tehotná. Bola som z toho úplne šťastná a hovorila, že ak budem chcieť, tak sa môžem u nej zastaviť a starať sa o jeho malého, aby som si to ‚precvičila‘. Pár krát som u nej aj bola, ale dlho som nikdy nevydržala. Stále to len plakalo a grcalo. Vtedy som oľutovala svoje rozhodnutie, že si ho nechám, ale keď som ho videla, ako spinká, tak som sa hneď potešila.

S Mary sa stretávame skoro každý deň a je mojou veľkou oporou. Môžem sa jej vyrozprávať a vždy ma pochopí, poprípade mi nejako poradí. Snažíme sa tráviť čo najviac času spolu. Chodí so mnou aj na kontroly k doktorovi, keď Justin nemôže, pretože je v práci.

Áno, Justin si našiel prácu. Pattie povedala, že by bolo dobré, ak by sme si začali šetriť na niečo vlastné. Ja som povedala, že môžeme bývať v našom starom dome, ale Justin povedal, že to nemôže prijať. Nakoniec som ho prehovorila, takže bývame sami, ale treba platiť hypotéku a peniaze potrebujeme, aj keď mi niečo posiela mama, ale stále to nestačí.

Máme teraz veľa výdavkov, pretože sme prerábali dom. Museli sme prerobiť izby pre dieťa a trebalo aj celý dom vymaľovať. Takže je toho veľa, ale my to zvládame.

Dneska je jeden z tých dní, kedy je Justin v práci a ja sa znova nudím. Pozerám filmy a jem všetko, čo sa mi dostane pod oči. Vyzerala som ako veľryba s tým bruchom. Dá mi zabrať, kým všetko toto schudnem. Som už v siedmom mesiaci a mám ešte dva mesiace do pôrodu, ale niekedy mám pocit, e to dieťa by bolo najradšej vonku.

„Zlatko, som doma.“ Zakričal Justin, keď vošiel do domu a ja som poskočila od toho, že som sa zľakla.

„Bože, takto ma nestraš!“ buchla som ho do hrude a pobozkala ho.

„Prepáč. Ako sa má dneska moje dieťatko?“ zohol s ak môjmu bruchu, ktoré hladkal a rozprával sa s ním.

„Má sa výborne. Celý deň sa prevracia a kope.“ Zasmiala som sa a sadla si na gauč. Alebo skôr som sa na neho zhodila. Justin si sadol vedľa mňa a znovu sa zohol k brušku a priložil k nemu ucho.

„Čo to hovoríš? Že mamka si vymýšľa a že ju celý čas poslúchaš a ani si sa nepohlo?“ zasmial sa, keď sa odtiahol a ja som sa hrala na urazenú.

„Chloe? Dneska máme ísť na prehliadku, však?“ pozeral niečo v mobile a potom sa na mňa usmial.

„Ja som na to úplne zabudla!“ zhíkla som a snažila sa postaviť, čo bolo márne, keďže som ledva chodila. Justin sa na mne len smial.

„Debil, nesmej sa a pomôž mi!“ zasmiala som sa s ním a natiahla k nemu ruky. Chytil ich a pomohol mi vstať.

„Si zlatá.“ Pobozkal ma na vrch čela a ja som sa usmiala na neho.

Rýchlo som vybehla hore, kde som sa obliekla a potom zišla dole, kde už stál Justin s kľúčmi v ruke a čakal len na mňa.

„Môžeme ísť.“ Povedala som, keď som zišla dole a bola pripravená na odchod.

Nasadli sme do auta a vyšli sme.

„Čo si myslíš, že to bude?“ spýtala som sa ho a pohladila bruško. Nechceli sme vedieť, aké to bude pohlavie. Chceli sme sa nechať prekvapiť.

„Podľa mňa chlapec. Vždy som chcem chlapca. A až potom dievča, aby mohol ochraňovať svoju malú sestričku.“ Na chvíľu odtrhol oči od cesty, aby sa na mňa mohol usmiať a potom ich vrátil späť.

„Ja som dúfala, že to bude prvé dievčatko, ale takto som na to nepomyslela.“ Zasmiala som sa a pozrela sa na bruško.

„A už si rozmýšľala nad menami?“ otočil sa ku mne, keď sme zastavili na červenej.

„Keď to bude dievčatko, tak Angie a ak chlapec, tak James. Čo ty na to?“ pozrela som sa na neho a videla, že sa usmieva.

„Sú super.“ Povedal a išli sme ďalej, keď naskočila zelená farba na semafore.

Potom sme boli ticho a užívali si prítomnosť toho druhého. Už sme stáli na semafore pred nemocnicou, keď som počula výkriky a potom pneumatiky auta. Snažila som sa zistiť, odkiaľ to ide, ale keď som sa otočila, bolo už neskoro.

Ďakujem za 10,000 reads. ♥