21. časť - „It's in New York."

1.1K 69 4
                                    

Ráno ma zobudilo šteklenie na tvári. Vedela som dobe, že je to Justin. Ja toho Biebera zabijem. Nemôže ma nechať vyspať ani jeden deň.

Zachrapčala som a otvorila oči. Vedľa mňa ležal Justin a usmieval sa presne tak isto ako včera. Prestal sa vôbec niekedy usmievať?

„Dobré ránko, zlatko.“ Povedal svojím sexy hlasom a pobozkal ma.

„Aj tebe dobré.“ Usmiala som sa a Justin ma chytil okolo pásu a prisunul si ma bližšie.

Takto sme ležali ešte ďalšiu hodinu a užívali si prítomnosť toho druhého. Keď som zistila, že je už skoro jedenásť hodín, tak som sa rozhodla sa ísť osprchovať.

„Justin, idem do sprchy.“ Dala som mu pusu na tvár a zistila, že zaspal. Typický Bieber. Mňa zobudí a on si zaspí.

Postavila som sa z postele a hneď som pocítila bolesť v dolnej časti tela. Potichu som zasyčala a obmotala si okolo seba plachtu a takto som prešla až do kúpeľne. Keď som bola už dnu, tak som zatvorila dvere a zhodila ju zo seba. Vošla som do sprchy a užívala si kvapôčky teplej vody, ktoré dopadali na moje telo. Keď som bola už doumývaná, tak som vyšla zo sprchy a obmotala si okolo tela uterák.

Vošla som do izby a Justin ešte stále spal. Pozbierala som si svoje veci zo zeme a obliekla si ich.

Zišla som dole do kuchyne a rozhodla sa spraviť Justinovy raňajky. No hneď, ako som si uvedomila, že neviem kde čo je, som to vzdala. Nasmerovala som si to do obývačky, kde som si zapla televízor a čakala, kým sa Justin zobudí a zíde dolu. Ani neviem ako a som zaspala.

„Zlatko ..“ niekto ma zobúdzal drganím do mňa, čo ma rozčúlilo.

„Mhm?“ zamrmlala som si niečo na znak, že čo chce.

„Tvoja mama ti volala už asi trikrát.“ Povedal mi Justin a ja som hneď otvorila oči.

„Do riti.“ Zanadávala som a postavila som sa z gauča a vydala som sa do predsiene, kde som sa obula.

„Dobre, musím ísť domov. Potom ti zavolám, dobre?“ Justin len prikývol a usmial sa.

„A nepotrebuješ odviesť domov?“ spýtal sa, keď som už vychádzala z domu.

„Nie, aspoň sa prejdem. Neuškodí mi to.“ Pobozkala som ho poslednýkrát pred tým, ako som odišla.

Cesta domov by mi trvala asi pol hodinu, ale ja som si trošku zabehala, takže som bola doma skôr. Keď som vošla do domu, tak všade bolo prázdno. Nechápem, na čo mi volá, keď aj tak nie je doma, keď prídem.

Vyšla som hore na poschodie a videla, že sú otvorené dvere do sestrinej izby, tak som tam vošla. Na posteli ležala Rose so slúchadlami v ušiach. Zaklopala som na dvere, na znak, že som tu. Hneď si vybrala slúchadlá z uší a pozrela sa na mňa.  Mala uplakané oči a ja som nevedela, čo sa deje.

„No konečne. Mama sa ti snažila dovolať.“ Povedala trošku chrapľavým hlasom, ale keď si odkašľala, tak hovorila už normálne.

„A na čo ma tak súrne potrebovala?“ spýtala som sa bez záujmu, aj keď som túžila vedieť, čo to je. Mama mi nikdy nevolala, pokiaľ nemala nejakú správu, ktorú musím vedieť ihneď.

„To sa dozvieš, keď príde domov. Teraz išla do obchodu.“ Posmrkla a dala si späť slúchadlá a počúvala ďalej.

 Ja som odišla z jej izby a vybrala som sa do svojej, kde som sa prezliekla. Dala som si na seba tepláky a tielko. Keď som chcela vojsť do kúpeľne, tak som počula zabuchnúť vchodové dvere. Takže mama je už doma.

Rýchlo som zišla dole a vošla do kuchyne, kde už stála mama a vybaľovala nákup.

„Takže, čo sa stalo?“ spýtala som sa rovno na rovinu a ona prestala s vykladaním nákupu a pozrela sa na mňa.

„Vieš, potrebujem ti niečo povedať.“ Tak toto určite nebude dobrá správa. Fakt super. Prikývla som, aby pokračovala.

„Vieš, dostala som ponuku na jednu prácu. Je to dobré platené, dostali by sme tam aj veľký dom, ale ..“ trošku sa nadýchla a ja mne to hneď došlo. „.. je to v New Yorku.“

„Takže sa sťahujeme?“ moje srdce vynechalo zopár úderov a slzy sa mi nahromadili v očiach.

„Áno.“ Zamrmlala potichu, ale tak, aby som ju počula.

Práve vtedy, keď je všetko už v poriadku, tak sa musíme sťahovať. Práve vtedy, keď sme s Justinom spolu. Práve vtedy, keď som konečne šťastná. Nenávidím svoj život.

Takže, toto ste nečakali, čo? :D Dneska by som chcela pridať ešte dve časti, ale neviem či sa mi to podarí. ;)

VOTE a KOMENTY potešia. <3

No reason to liveWhere stories live. Discover now