„Jack! Justin!“ kričala som na oboch a oni hneď pribehli do kuchyne. Ani sa nemuseli pýtať, čo sa deje, pretože keď uvideli Candy a mláčku pod ňou, hneď im to došlo.
„Vezmi ju do auta.“ Povedal Justin a on už utekal naštartovať auto. Jack utekal po veci pre bábätko do izby a ja som pomáhala Candy nastúpiť do auta. Justin šoféroval, Jack sedel na mieste spolujazdca a ja s Candy sme boli vzadu.
„Hlavne dýchaj. Nádych a výdych, nádych a výdych.“ Hovorila som jej pomaly a dýchala s ňou.
„Do riti.“ Zanadával Justin a buchol päsťou do volanta.
„Čo sa stalo?“ spýtala som sa, ale odpoveď som nepotrebovala, keď som sa pozrela dopredu a videla dosť dlhú kolónu.
„Nie, len to nie. Nie je tu nejaká iná cesta?“ spýtala som sa Jacka, keďže on to tu už pozná.
„Nie, budeme musieť čakať.“ Povedal a otvoril dvere, aby išiel čerstvý vzduch dnu.
Čakali sme tam už pol hodinu a posunuli sme sa len o pár metrov. Bolo to ako nekonečné. Jack medzi tým stihol zistiť, že tam prerábajú cestu a musíme čakať.
„Chloe ..“ Candy ma chytila za ruku a ja som sa na ňu hneď pozrela. Bola celá spotená. „.. už to pôjde von. Do nemocnice to nestihneme.“
„Jack, ona bude rodiť. Čo mám robiť?“ ustráchane som sa spýtala a on pokýval plecami na znak ‚neviem‘.
„Dobre, Candy. Ľahni si a ja sa na to pozriem.“ Povedala som jej a ona hneď spravila to, čo som jej povedala. Mala na sebe šaty, takže som sa tam nemusela trápiť s nohavicami.
Stiahla som jej nohavičky, chytila ju za kolená a otvorila jej nohy. Keď sa mi vyskytol pohľad na to, tak som skoro odpadla. Nikdy som si nemyslela, že to bude takto vyzerať. Zmenila som názor. Nikdy nechcem byť tehotná.
„Ako to vyzerá?“ spýtala sa Candy, keď videla môj vystrašený výraz.
„Do-dobre.“ Zakoktala som sa, ale potom sa na ňu povzbudivo pozrela. Musela som to zvládnuť. Ani jeden s chalanov nepohol prstom. Len stáli vonku a tvárili sa, že pasú jednorožce.
Pozrela som sa jej znovu na to a vyzeralo to ešte horšie. Bola už dosť otvorená na to, aby mohla rodiť. Pozrela som sa na ňu pohľadom ‚pripravená?‘ a ona len prikývla.
„Dobre, tlač.“ Povedala som jej, dala jej tam ruky a čakala, čo sa bude diať. Chvíľu sa nič nedialo a potom som videla kúsok hlavičky.
„Už vidím hlavičku. Ešte tlač.“ Povedala som jej a ona znova zatlačila.
„Jack, ty magor poď sem ju aspoň držať za ruku.“ Zakričala som na neho a on hneď pribehol, ale keď uvidel takto Candy, tak na mieste odpadol. Ja som prekrútila očami a zavolala tentoraz na Justina.
„Justin, prefackaj Jacka.“ Zakričala som na neho a on ho hneď začal zobúdzať. Svoju pozornosť som znovu namierila ku Candy.
„Tlač, Candy. Tlač.“ Zakričala som trošku hlasnejšie a ona znovu zatlačila.
„Hlavička už je vonku. Ešte trošku zatlač.“ Chytil som dieťaťu hlavičku a trošku tomu pomohla.
„A je to vonku. Máš chlapčeka.“ Povedala som so slzami v očiach a prestrihla som pupočnú šnúru. Bože vďaka ti za auto lekárničku!
Vybrala som deku z tašky, do ktorej som malého potom zabalila a podala ho Candy. Ona sa rozplakala a začala sa na mňa usmievať.
„Ďakujem ti.“ Rozplakala sa ešte viac a ja som ju objala.
„Nemáš začo, zlatko. Keby som to nechala na Jacka, tak by si sa toho pôrodu nedožila.“ Zasmiali sme sa nad predstavou, ako by to Jack zvládol.
„Volal som do nemocnice. O chvíľku sú tu.“ Povedal Justin, keď sme sa tam objímali. Ja som sa na neho ďakovne usmiala a objala som ho tiež. Ruky som mala celé od krvi, takže keď som ho objala, tak bolo od krvi aj jeho tričko.
„Čo-čo sa stalo?“ spýtal sa Jack, keď sa konečne uráčil zobudiť.
„Ty magor, tvoja priateľka tu rodila, zatiaľ čo ty si si tu dal šlofíka.“ Dala som mu facku a prísne sa na neho pozrela.
„Ona už porodila?“ spýtal sa, ako keby spadol z marsu.
„Áno. Máte chlapca.“ Povedala som mu a ukázala smerom na Candy s malým na rukách. On k nej hneď prišiel a začal sa jej ospravedlňovať a objímať ju. Bol to krásny pohľad na nich, takže som sa musela usmiať.
O pár minút neskôr sa tu objavila sanitka a Candy s malým odniesli do nemocnice na pozorovanie. My sme išli za nimi, takže sme nemali problém s kolónou, keďže sa každý uhol sanitke.
Dneska boli také kratšie časti, tak snáď to nevadí. :)
Rozhodla som sa, že to neukončím do konca prázdnin. ASI. Ešte nič nie je isté. ;) Ale časti nebudú až tak často.
VOTE a KOMENTY potešia. <3
YOU ARE READING
No reason to live
Teen FictionObyčajný život teenagerky, ktorá rozmýšľa nad tým, prečo vlastne žiť. Chcem vás dopredu upozorniť, že nechystám happy end.