No reason to live

20. časť - „Are you ready?"

Bum.

„Au!“

„Buď ticho, ty idiot!“

Počula som nejaké hlasy a rany, ktoré ma zobudili a snažila som sa ich ignorovať, pretože ak by som prišla za tým dotyčným, ktorým ma zobudil, tak by to nedopadlo dobre. Po chvíľke to našťastie prestalo a ja som mohla znova v pokoji spať.

„Ach!“

Bum.

Znova.

Prudko som otvorila oči a vstala z postele. Vedela som presne, že to vychádza zo sestrinej izby, takže som si to namierila rovno tam.

„Čo tu do -“ ani som to nedopovedala, pretože hneď, ako som otvorila dvere, tak sa i naskytol výhľad na Rose a Liama, ako si to rozdávajú. Práve v tejto chvíli som musela byť červená ako paradajka a najradšej by som sa prepadla pod zem.

„Preboha, buďte aspoň tichšie.“ Povedala som hneď pred tým, ako som im zavrela dvere a vošla do svojej izby. Tak toto bolo divné ..a trápne. Ľahla som si do postele a po pár minútach hneď zaspala.

Ráno ma zobudilo vibrovanie môjho mobilu a ja som sa preklínala za to, že som si ho nechávala tak blízko pri posteli. Ani som sa neobťažovala otvoriť oči a len som schmatla do ruky mobil a jedným ťahom palca po obrazovke som ho odomkla.

„Kto si a čo chceš, že ma takto ráno budíš?“ zavrčala som do telefónnu .

„Zlatko, je už dvanásť hodín, takže žiadne ráno.“ Z druhej strany sa ozval Justinov sladký hlas, nad ktorým som sa pousmiala.

„Dobre, dobre. Tak, čo chceš?“ spýtala som sa už milo a čakala, aký má dôvod na to, že ma zobudil.

„Chceš prísť ku mne? Rodičia aj s krpcami išli ku babke na víkend.“ Mohla som si predstaviť, ako si kuše do spodnej pery a modlí sa, aby som povedala, že prídem. Zasmiala som sa nad tým a prikývla som, ale hneď ako som si uvedomila, že ma nevidí, tak som to povedala nahlas. Dohodli sme sa ešte, že príde po mňa a pol hodinu, takže som nemala veľa času.

Otvorila som konečne oči a vybrala sa do kúpeľne, kde som sa pozrela do zrkadla. Prehrabala som si vlasy a skonštatovala som, že by ich už bolo treba znovu prefarbiť. Originál som bola blondína, ale nikdy sa mi nepáčili blond vlasy.

Vyzliekla som zo seba pyžamo a vošla do sprchy, kde som na seba pustili príjemnú teplú vodu, pod ktorou som sa hneď uvoľnila. Keď som sa dosprchovala, tak som sa poutierala a okolo tela som si obmotala uterák.

Vošla som do svojej izby a hneď si to namierila k šatníku, pretože som nemala už veľa času. Na seba som si obliekla len čierne legíny a k tomu fialové tričko. Pozrela som sa na hodinky a namaľovať som sa už nestíhala, tak som sa na to vykašľala. Nevyzerala som až tak hrozne bez make-upu.

Hneď ako som si strčila mobil do vrecka, tak som počula zvonček. To bude určite Justin.

Zišla som dole schodmi, kde už boli dvere otvorené a Justin sa rozprával s Rose. Prekrútila som oči nad tým, ako ho znova balila. Má Liama, tak nech si dá pohov.

„Rose, idem k Justinovy. Neviem, kedy s vrátim, takže ma nečakajte.“ Povedala som rýchlo a zabuchla jej dvere pred nosom.

„Zasa ťa balila, však?“ zasmiala som sa a pobozkala Justina.

„Áno. Nechápem, prečo to robí. Má toho svojho miláčika – Liama.“ Prekrútil očami a ja som súhlasne prikývla.

„Takže, čo budeme robiť?“ spýtala som sa Justina, keď sme vošli do jeho domu a ja som si vyzule tenisky.