No reason to live

24. časť - „I missed you."

Z pohľadu Justina:

„Mami, nezabudni že dnes príde Chloe.“ Hovoril som mame počas toho, ako som odkladal vysávač.

„Justin, neboj sa. Nezabudla som na to.“ Zasmiala sa a znova niečo kuchtila v kuchyni.

Išla znova niečo povedať, ale v tom zazvonil zvonček. Vedel som, že to bude Chloe. Tešil som sa ako malé dieťa, ktorému dávate hračku.

„No choď otvoriť.“ Povedala mama, keď som tam stál už dosť dlho a ani sa nepohol. Zvonček zazvonil znovu a ja som konečne otvoril dvere.

Stála tam Chloe. Bola ..iná. Vlasy už nemala čierne, ale červené a dosť krátke. Na jej spodnej pere bol piercing a bolo vidno, že aj dosť schudla. Vyzerala úžasne.

„Chloe.“ Zašepkal som jej meno a hneď sa prisal na jej pery. Och, tak veľmi mi to chýbalo.

„Chýbal si mi.“ Povedala, keď sme sa od seba odtiahli a objala ma.

„Aj ty mne, zlatko.“ Hovoril som jej do vlasov.

„Poď dnu. Pomôžem ti s kuframi.“ Zobral som jej kufre a hneď som ich nadvihol, tak som to oľutoval.

„Preboha, to čo si si tam zbalila?“ ona sa len zasmiala a pokračovala ďalej.

Kufre som jej vyniesol hore a potom som zišiel za nimi dole. Otec nebol doma, keďže bol v práci, mama varila obed v kuchyni a Chloe sa hrala s krpcami v obývačke. Usmial som sa nad tým, keď som ich pozoroval. Chloe by bola skvelá mama. Deti ju milujú.

„Ideš sa s nami hrať, Justin?“ zaťahala ma za nohu Jazzy a ja som prikývol a sadol si k nim. Skladali sme puzzle, čo nám zabralo dosť veľa času. Deti mám rád, ale čudujem sa im, ako sa dokážu tak dlho hrať. Len som sa modlil, aby už bol hotový obed.

„Deti, poďte jesť!“ zakričala mama z kuchyne a ja som si vydýchol. Moje prosby boli vyslyšané.

Keď sme doobedovali, tak sme museli deti poukladať do postele, pretože vždy po obede spali. Potom mali vždy plno energie až do noci. Nevadilo by mi, keby že nespali poobede a večer išli spať skôr.  Pri Chloe zaspali okamžite. To dievča je zázračné. Ja keď ich odkladám spať, tak ešte hodinu vykrikujú a štrajkujú, že nechcú spať.

„Justin, zajtra by som chcela ísť navštíviť Candy a Jacka. Dúfam, že nemáš nič v pláne.“ Povedala mi Chloe, keď sme ležali na posteli a objímali sa.

„Dobre.“ Odpovedal som jej a začal ju bozkávať na krku. Zavzdychala moje meno, nad čím som sa ja pousmial. Začal som ju tam okusovať a sať. Keď som sa odtiahol, tak som sa musel usmiať nad svojím dielom. Chloe sa na mňa nechápavo pozrela.

„Si debil. Čo si o mne pomyslia, keď to uvidia?“ hneď ako jej to došlo, buchla ma do hrude, nad čím som ja falošne zalapal po dychu.

„Nerob z toho drámu.“ Zaškeril som sa a pokračoval v bozkávaní.

Pretočila nás, takže teraz bola Chloe na vrchu. Obtrela sa mi o rozkrok, na znak, že chce viac. Neprotestoval som a hneď som ju zbavil všetkého oblečenia tak isto, ako aj ona mňa. O pár minút neskôr sa naše telá už spojili v jedno.

Z pohľadu Chloe:

Zobudili sme sa až ráno, keď mi zvonil budík. Nechápem, prečo ja debil som si ho nevypla.

„Vypni to.“ Zavrčal Justin do vankúša a ja som to hneď vypla.

Postavila som sa z postele a hneď si to namierila do kúpeľne, kde som sa osprchovala a umyla zuby. Vošla som do izby len s uterákom okolo tela, nad čím si Justin kusol do spodnej pery. Otvorila som kufor a vybrala som si z neho galaxy legíny a zelené voľné tričko s nápisom ‚Los Angeles‘. Sú Vianoce, ale tu je teplo a nesneží, takže som nemala problém s tým, čo náhodou nezamrznem.

„Idem dole na raňajky. Ty sa daj do poriadku a príď tiež a potom pôjdeme už za Candy a potom za Jackom.“ Dala som Justinovy pusu a zišla dole, kde už bola Pattie a robila lievance.

„Och, tu ale vonia.“ Sadla som si na barovú stoličku a zobrala si jeden kúsok.

„Dobrú chuť, moja.“ Usmiala sa na mňa Pattie a ja som sa ďakovne usmiala, keďže som mala plné ústa lievancov.

Počas toho, ako som jedla tak dole zišiel aj Justin a spolu sme sa najedli. Museli sme pomôcť s jedením aj krpcom, pretože keď jedli samí, tak to bolo všade, len nie v ich ústach. Keď každý dojedol, tak som pomohla Pattie umyť riad a oznámila jej, čo máme dnes v pláne, takže nech na nás nečaká s obedom.

„Ideme, Chloe?“ zakričal na mňa Justin, keď stál už obutý pred dverami a čakal len na mňa.

„Už idem!“ zakričala som mu späť a rozlúčila sa s Pattie.

Nasadli sme do auta a už sme išli ku Candy. Volala som Lei na psychiatriu, ktorá mi povedala, že Candy už nie je tam a dala nám adresu, kde teraz býva, tak sme išli tam a dúfali sme, že bude doma, keďže som jej nevolala pred tým.