No reason to live

13. časť - „This is Candy. She's new here."

Z pohľadu Chloe:

Je sobota. Práve teraz sedím na stoličke v klubovni a pozerám na bielu stenu pred sebou. Jack je na sedení u psychiatričky, Justin nemohol prísť, pretože musel strážiť svojich malých súrodencov a mama s Rose predpokladám, že chodia po obchodoch a užívajú si, že nie som s nimi.

„Chloe, čo sa deje?“ z môjho rozmýšľania ma vyrušil hlas Lei.

„Nič. Prečo by sa malo niečo diať?“ pozrela som sa na ňu a usmiala sa.

„Pretože tu sedíš už štyri hodiny, pozeráš na túto bielu stenu a nebola si na raňajkách.“ Podala mi tanier, na ktorom boli moje raňajky. Pozrela som sa na to a pokrútila nosom.

„Nie som vôbec hladná. Proste ma nechaj len tak. Obed je o chvíľku, tak pôjdem naň.“ Postavila som sa a odišla do svojej izby skôr, ako mi začala hučať niečo do hlavy.

Ľahla som si na posteľ a pozerala sa na strop. Bola tu strašná nuda, ale na jednu stranu to bolo príjemné. Žiadne problémy. Mohla som rozmýšľať nad všetkým a nikto ma nerušil. Po chvíľke pozerania do stropa som zaspala.

„Chloe!“ zakričal na mňa ten známy hlas Lei. Otvorila som oči a rozospalo som sa na ňu pozrela.

„Chcem spať. Nechaj ma.“ Povedala som jej unavene a opäť si zavrela oči a prikryla sa dekou, ktorú som zo seba skopala počas spánku.

„Povedala si, že prídeš na obed a neprišla si. Musíš jesť. Aj keby som to do teba mala napchať.“ Výhražne sa na mňa pozrela, aj keď som ju nemohla vidieť. Otrávene som zavrčala a otvorila si oči.

„Fájn, idem jesť.“ Vstala som z postele a išla rovno do jedálne.

Rýchlo som zjedla rybu a zemiakovú kašu, ktorú nám dávali.

„Spokojná?“ pozrela som sa na Leu a ukázala jej prázdny tanier.

„Teraz idem ďalej spať, ak dovolíš.“ Postavila som sa zo stoličky a išla som už preč z jedálne, keď som ešte počula, ako na mňa Lea kričala.

„Večer prídu nový ľudia. Takže pravdepodobne budeš mať  niekoho vo svojej izbe!“ zakričala a ja som sa na ňu pozrela a prikývla.

Išla som do svojej izby, kde som chcela si konečne ľahnúť a poriadne sa vyspať, ale začalo ma napínať na zvracanie. Rýchlo som utekala na záchod a všetko vyvrátila. Spláchla som to a vstala zo zeme, na ktorej som sedela. Umyla som si ústa a pozrela sa do zrkadla. Ale hneď som to oľutovala. Mala som hrozné kruhy pod očami a vyzerala som ako chodiaca mŕtvola.

Vyšla som z kúpeľne/záchoda a poobzerala som sa okolo, či niekto nie je na blízku, kto ma mohol počuť. Teraz by som fakt nechcela počúvať kázania od Lei.

Vošla som do svojej izby a hneď som zaspala.

„Chloe, vstávaj.“ Zobudilo ma šepkanie Lei. Tú ženu začnem nenávidieť, keď ma bude takto budiť stále.

„Čo je zas?“ povedala som chrapľavým hlasom a zakašľala si.

„Chcela som ti predstaviť tvoju novú spolubývajúcu.“ Zasmiala sa a ukázala na dievča, ktoré stálo za ňou a pozerala sa na mňa.

Mala hnedé vlnité vlasy, trošku bacuľatú tváričku a hnedo-zelené oči.

„Chloe, toto je Candy. Bude teraz s tebou bývať, dobre?“ hovorila mi to, ako keby som bola nejaký blázon. Ach, počkať. Som na psychiatrii. Tu je každý blázon, vrátane mňa.

„Dobre.“ Zamrmlala som a zatvorila opäť oči. Potom som len počula, ako Lea hovorí Candy pravidlá a predstavuje ma. Počula som kroky, takže už asi Lea odišla. Otvorila som oči a videla som Candy, ako sedí na posteli a pozerá na mňa.

„Prestaň s tým. Desíš ma.“ Zasmiala som sa, ale ona tam stále len sedela a pozerala na mňa. Toto je divné.

„Dooobre, toto je divné. Nechám ťa tu, aby si si vybalila veci. Ja idem do klubovne.“ Usmiala som sa na ňu, ale ona bola ako zmyslov zbavená. Veď ešte pre piatimi minútami sa usmievala a bola v pohode.

Odišla som do klubovne a hodila sa na gauč alebo lepšie povedané na Jacka, ktorý sedel na tom gauči.

„Ahoj.“ Pozdravila som ho a zasmiala sa.

„Ahoj, kde si celý deň bola?“ opýtal sa ma počas toho, ako pozeral na televízor. Ten chalan bude mať z toho televízora vymytý mozog jedného dňa.

„Spala som. Bola som príšerne unavená.“ Zívla som si a dala si svoju hlavu na neho a pozerala sa na neho. Bolo neskutočné, ako sa dokázal sústrediť na film.

„Dýchaš ty vôbec?“ zasmiala som sa a priložila mu ruku na srdce a zisťovala, či žije.

„Haha, veľmi vtipné.“ Zasmial sa a dal mi ruku preč a pozrel sa mi do očí.

„Chloe, si v poriadku?“ spýtal sa ustarane a ja som zmätene zvraštila obočie.

„Áno, prečo?“ čakala som, čo odpovie.

„Pretože si celá bledá a ..“ priložil mi ruku na čelo a zhrozil sa. „a celé horíš.“ Povedal ustarane a chcel volať na Leu, ale ja som ho zastavila.

„Som v pohode, jasné?“ povedala som mu pokojne, aby sa nebál.

„Ako myslíš.“ Povedal urazene a ja som prekrútila oči nad ním. Ten chalan je hrozný bipolár.

Po chvíľke ma prešlo pozeranie na tej film, tak som sa postavila a išla do jedálne. Prišlo som ku okienku a Berta mi podala tanier, na ktorom bolo mäso s ryžou a nejaký šalát. Nevyzeralo to najchutnejšie, ale dúfam, že sa to jesť bude dať.

Sadla som si k prázdnemu stolu a pustila sa do jedenia. Trápila som sa s tým asi pol hodinu, pretože stále, keď som si dala kúsok do úst, tak ma naplo. Ale videla som, ako ma ‚nenápadne‘ pozoruje Lea, či jem, tak som to musela celé zjesť.

Keď som dojedla, tak som sa vybrala do svojej izby. Skoro som dostala infarkt, keď som tam zapálila svetlo a našla som Candy sedieť na jej posteli. V tej istej polohe a ani sa nepohla. Žije to dievča, vôbec? Čo som to dostala za blázna, preboha?

Zobrala som si pyžamo, sprchový gél, uterák a zubnú kefku. Vyšla som z izby, ale ešte pred tým som tam zahasila svetlo.

Vošla som do kúpeľne a dúfala, že tam nikto nebude. Pre moje šťastie tam nikto nebol. Zložila som si tam veci a vyzliekla zo seba oblečenie, ktoré som mala na sebe. Vstúpila som do sprchy a pustila na seba vlažnú vodu. Zavrela som oči a užívala si tie kvapky vody, ktoré na mňa dopadali. Dala som si na seba gél a rozotrela ho po celom tele. Potom som si ho zmyla zo seba a vypla vodu. Vysušila som sa do uteráku a obliekla do pyžama. Ešte som si umyla zuby pred tým, ako som opustila kúpeľňu.

Vošla som do izby a zapálila svetlo. Candy už ležala v posteli a mala zavreté oči. Neviem, čo naozaj spala.

Odložila som si všetky veci do skrine, ktorú sme mali v izbe a vypla svetlo. Po tme som sa dostala k svojej postele a ľahla si do nej.

„Dobrú noc.“ Zašepkala Candy a ja som prvýkrát počula jej hlas. Bol taký jemný a bolo z neho cítiť strach. Neviem, čoho sa bála, ale mám v pláne to zistiť. Ale až zajtra.

„Dobrú.“ Odpovedala som jej ešte pred tým, ako som zapadla so ríše snov.

Dobre, je to trošku nudné, ale vôbec nemám náladu písať. :) Ďalšia časť bude až v pondelok, pretože cez víkend idem na Šíravu. ;)

VOTE a KOMENTY potešia. ♥