No reason to live

10. časť - „Nice name. I'm Jack."

Až do večera som ostala v svojej novej izbe a pozerala na bielu stenu predo mnou. Bola som tu len zopár hodín a už mi z toho preskakovalo. Mesiac to tu nezvládnem. Keď vyjdem z tade, tak budem až potom potrebovať psychológa.

Dvere sa otvorili a v nich stála Lea.

„Chloe, je večera. Poď sa najesť." Povedala s úsmevom na perách.

„Nie som hladná." Povedala som a ďalej sa pozerala na bielu stenu. Pravdou bolo, že som umierala od hladu, ale nemohla som ani pomyslieť na jedlo. Za posledné dni som zjedla asi tri jogurty. Nič viac. Nemám tu ani žiaden pohyb, takže by som nemala šancu schudnúť. Ja jesť proste nemôžem.

„Tvoja mama mi povedala, že máš problémy s jedením. Hovorila, že si za posledné dni hrozne schudla. Musíš jesť." Zdôraznila to slovo musíš. Jej usmiata tvár sa hneď zmenila na tvár, ktorá hovorila ‚pôjdeš jesť alebo to do teba napchám po zlom'.

„Fájn." Povedala som otrávene a zdvihla sa z postele.

Išla som za Leou cez dlhú chodbu a potom sme zabočili doprava a tam bola jedáleň. Popozerala som sa dookola. Boli tu zvláštny ľudia. Samozrejme, veď som na psychiatrii. Boli tu ľudia, ktorí opakovali tú istú vetu stále dookola, boli tu ľudia, ktorí mali svojich neviditeľných priateľov, boli tu ľudia, ktorí sedeli v rohu a kolísali sa, ale našlo sa tu aj niekoľko normálnych ľudí. Našťastie to bola psychiatria len pre teenegerov - teda detí do 18 rokov. Žiadny starí úchyli.

„Tam ťa obslúžia a potom si môžeš sadnúť k stolu. Keď doješ, tak príď za mnou a poukazujem ti to tu celé." hovorila Lea ale ja som bola duchom neprítomná. Len som prikývla na súhlas a ona odišla.

Prišla som k pultu, kde stála stará žena a mala na hlave sieťku. Vyzerala dosť komicky, takže som sa zasmiala nad ňou. Ona len prekrútila očami a na tácku mi kydla niečo, čo je podľa nich jedlo. Vyzeralo to nechutne. Ako keby to niekto zjedol už predtým.

Pozerala som sa okolo a hľadala niekoho normálneho, ku komu by som si mohla sadnúť. Pozerala som sa okolo a nenašla nikoho takého. Našla som voľný stôl, tak som si k nemu sadla. Pozerala som sa na tú masu ‚jedla', ako keby sa mala oživiť. Nečudovala by som sa, keby to začalo chodiť.

„Ty si tu asi nová." Prehovoril ku mne chlapčenský hlas. Pozrela som sa na neho a predo mnou stál asi ten najkrajší chlapec na svete. Krásne zeleno-hnedé oči, blond vlasy, vyšportované telo, ktoré bolo vidno pod jeho bielym tielkom. Z premýšľania ma prebral jeho hlas.

„Môžem si sadnúť?" prikývla som.

„Takže .. ako sa voláš?" opýtal sa a vyceril na mňa svoje biele zuby.

„Chloe." Usmiala som sa na neho tiež a podala mu ruku.

„Pekné meno. Ja som Jack." Potriasol mi rukou a neprestával sa usmievať.

Sedeli sme tam asi hodinu a rozprávali sa. Zistila som, že je tu kvôli tomu, že mal problémy s rezaním. Úprimne? Nevedela som, že aj chlapci majú s týmto problém. Vždy pôsobia tak sebavedomo a ničoho sa neboja. Ďalej som zistila, že jeho rodičia sú rozvedení a žije s matkou. Otec mu len posiela peniaze. Je rovnako starý ako ja a má dvojročnú sestru. Ja som mu zasa povedala všetko o sebe a potom sme sa na seba len usmievali. Zdalo sa mi, že som si konečne s niekým rozumela.

„To tu varia také ‚jedlo' každý deň?" spýtala som sa ho, keď ma to už prestalo baviť sa na neho pozerať.

„Áno, ale raz za čas nám objednajú pizzu, keď tu nie je Berta." Povedal a ukázal na tú starú ženu za pultom. Wáu, dúfam, že bude často chýbať.

„A ešte nikto sa z toho neotrávil?" zasmiala som sa a pozerala sa na to jedlo.

„Pokiaľ viem, tak ešte nie." Zasmial sa a chytil lyžicu do ruky. Pozerala som sa na neho, ako si naberá kúsok na lyžicu a dáva si to do úst. Najprv urobil nejakú divnú grimasu a potom sa usmial. Keď som videla, že to s ním nič nerobí, tak som usúdila, že to bude jediteľné a nebude to ani otrávené. Tak som chytila lyžicu do ruky a rýchlo to do seba napchala.

„Fuj, to bolo odporné." Povedala som so smiechom, keď som to konečne dojedla.

„Zvykneš si." Žmurkol na mňa a už si dával posledný kúsok na lyžicu.

Potom som si spomenula, že som mala ísť za Leou. Predsa som tu už dosť dlho sedela.

„Jack, ja musím ísť. Zajtra sa možno uvidíme." Postavila som sa zo stoličky a pozeral sa na neho, ako aj on stáva.

„Rád som ťa poznal, Chloe." Povedal a ja som sa na neho len usmiala a odišla preč.

Vyšla som z jedálne a tam už na mňa čakala Lea.

„Ako vidím, už si stihla spoznať Jacka." Zasmiala sa a pozeral sa na Jacka.

„Áno, je to fajn chalan. Dobre sa s ním rozpráva. Ideme?" nechcela som sa baviť s ňou o ňom.

Opäť som ju nasledovala a poukazovala mi to tu všetko. Bola tu herňa, kde sa dal zahrať ping-pong, biliard, boli tam rôzne spoločenské hry a našli sa tam aj nejaké hudobné nástroje. Potom mi ukázala aj sprchy, ktoré sú mimochodom spoločné. A tak isto aj záchody. Potom mi povedala, kedy sú raňajky, obed a večera. Ukázala mi verejný telefón, ktorý môžeme používať, ak budeme chcieť niekomu zavolať, ale musíme jej to dopredu oznámiť. Povedala mi, že po raňajkách nás pustia von na dvor, aby sme sa nadýchali čerstvého vzduchu a potom sme prišli už ku mne do izby.

„Prečo sú tu dve postele?" spýtala som sa jej a ukázala na druhú posteľ.

„Pretože zvykneme dávať do izieb po dvoch, ale tvoja mama nám povedala, že si radšej sama." Vysvetlila mi a ja som len povedala tiché ‚aha'.

„Dobre, tak ja ťa nechám samú. Večierku má každý do desiatej." Usmiala sa a odišla z izby.

Ja som si povzdychla a rozmýšľala som, čo budem robiť. Rozhodla som sa, že sa pôjdem osprchovať. Zobrala som si uterák, čisté spodné prádlo , sprchový gél a pyžamo a išla som do ‚kúpeľne'. Najprv som zaklopala, či tam nikto náhodou nie je a keď sa nikto neozval, tak som vošla dnu. Nebol tam ani kľúč v zámku, takže som sa nemohla zavrieť. Super.

Vyzliekla som zo seba všetko oblečenie a vošla do sprchy. Pustila som vodu. Najprv išla hnedá voda, ale potom sa to vyčistilo a išla normálna. Mali tu boiler, takže teplá voda dlho nevydržala. Namydlila som sa a potom to zo seba spláchla už studenou vodou. Poutierala som sa a obliekla sa.

Vošla som do izby a na posteli bola malá čokoládka, pri ktorej bol ešte papierik. Otvorila som ho a zasmiala som sa nad tým, čo tam bolo napísané.

Rád som ťa spoznal, Chloe. Dúfam, že tou čokoládou zaženieš tú zlú chuť večere. -Jack

Dobre, ja viem, že je to hrozné, ale som príšerne unavená a ani som nemala v pláne dnes písať, ale sľúbila som vám dnes časť, tak tu je. Zajtra časť nebude, takže až v stredu. :)

VOTE a KOMENTY potešia. ♥