No reason to live

12. časť - „Chloe, can I be your boyfriend?"

Z pohľadu Justina:

Chloe nebola už dva dni v škole a ja som sa o ňu začínal báť.  Rozhodol som sa, že po obede za ňou zájdem. Dojedol som to školské jedlo a rozlúčil sa s Ryanom.

„Bro, dneska neprídem na poslednú hodinu. Učiteľke povedz, že mi bolo zle, tak som musel ísť domov.“ Povedal som mu a dali sme si ťukes.

„Okej.“ Povedal s plnými ústami. Len som sa nad ním zasmial, keďže vyzeral dosť komicky a odišiel som z školy.

Nasadol som do svojho Porsche a naštartoval som ho. Namieril som si to rovno k domu Chloe. Dúfam, že bude doma. Nerád by som sa stretol s jej mamou alebo nebodaj s Rose. Nemal som ju veľmi rád, od kedy so mnou hneď prvý deň flirtovala. Veď má predsa Liama. Ich vzťah je zvláštny.

Zaklopal som na dvere. Nikto neotváral. Zaklopal som znovu, ale silnejšie. Po chvíľke sa dvere otvorili a v nich stála Rose.

„Justin, už si si to rozmyslel?“ zachichotala sa a ja som mal pocit, že sa každú chvíľu povraciam. Ten jej piskľavý hlas som nenávidel.

„Je doma Rose?“ spýtal som sa otrávene a čakal na jej odpoveď.

„Nie, ona nie je doma. Je na liečení.“ Odpovedala svojím piskľavým hlasom a ja som len prekrútil očami.

„A kde na liečení?“ nadvihol som obočie.

„V Timberline Knolls Residential Treatment Center.“ Odpovedala s úškrnom na perách.

„Veď to je predsa ..“ nestihol som dopovedať a hneď mi skočila do reči.

„Áno, psychiatria. Naša malá Chloe sa zbláznila.“ Zasmiala sa a ja som len pokrútil hlavou a nasadol hneď do auta. Namieril som si to hneď do liečebne.

Zaparkoval som na parkovisku a vystúpil z auta. Ešte nikdy som tu nebol. Bolo to tu zvláštne. Už len zvonku to vyzeralo strašidelne. Hnedá budova, všetko zamrežované. Už len pri predstave, že by som tu mal stráviť jeden deň, ma mrazilo.

Vstúpil som dnu a hneď si to namieril k mladej žene pred pultom. Odkašľal som si, aby si všimla, že tu stojím. Zdvihla hlavu od papierov a usmiala sa na mňa.

„Dobrý deň. Prišiel som navštíviť Chloe Grande.“ Povedal som milo. Začala hľadať niečo v papieroch a potom sa na mňa opäť usmiala.

„Dobre, nasledujte ma.“ Povedala a ja som išiel hneď za ňou. Najprv ma museli skontrolovať strážnici, či nemám niečo nebezpečné pri sebe a potom ma pustili dnu. Išli sme po dlhej chodbe a obzeral som si to tu. Na chodbách skoro žiadny ľudia neboli, ale ak sa niektorý našli, tak sa rozprávali sami so sebou alebo sa na mňa pozerali ako na zjavenie. Mal som z toho nepríjemný pocit.

„Dobre, Chloe je teraz v klubovne. Môžete ísť za ňou.“ Ukázala na dvere. Ďakovne som sa na ňu usmial a vošiel dnu.

Hneď mi oči spadli na Chloe. Stála chrbtom ku mne a rozprávala sa s niekým. Zakašľal som si na znak, že som tu a ona sa otočila. Videl som na jej tvári úsmev. Toto je asi prvýkrát, kedy vidím na jej tvári nenútený úsmev. Obzerala si ma a potom sa znovu usmiala.

„Justin.“ Vydýchla moje meno a ja som na ňu usmial. Príliš veľa úsmevov.

„Ahoj, Chloe.“ Prišiel som ku nej a otvoril náruč na objatie. Ona mi do nej hneď skočila a ja som si pevne ovinul ruky okolo jej tela. Zaborila si hlavu do mojej hrude a ja som jej pobozkal vrch hlavy.

Po chvíľke sa odo mňa odtiahla a pozerali sme si do očí. Vyrušilo nás zakašľanie. Otočil som hlavu a videl som chalana, ako sa usmieva.

„Ach, Justin. Toto je Jack. Jack, toto je Justin.“ Zoznámila nás a ja som si s ním dal ťukes.

„Vy spolu chodíte?“ spýtal sa Jack a my sme sa na seba pozreli. Nevedel som, čo mám povedať. Sme len kamaráti? Alebo niečo viac? Znamenal pre ňu ten bozk niečo?

„Sme len kamaráti.“ Odpovedala Chloe a ja som bol trošku sklamaný z toho. Pozrel som sa na ňu a ona sa usmievala.

„Tak ja vás asi nechám samých.“ Povedal Jack a odišiel.

Sadli sme si na gauč a čakali, kým niekto z nás prehovorí. Rozhodol som sa prehovoriť ako prvý.

„Ako dlho tu musíš byť?“ spýtal som sa jej a ju tu otázka asi zarazila, pretože úsmev jej na chvíľku zmizol z tváre.

„Mesiac. A potom sa uvidí.“ Znova sa usmievala.

„Čo je nové v škole?“ zasmiala sa a ja s ňou. Práve teraz myslí na školu. Skvelé.

„Nič také. Liama vyhodili na týždeň zo školy, pretože si to rozdával s nejakou babou na záchodoch.“ Zasmial som sa nad tým, keď som si spomenul na Liamovu tvár, keď vychádzal z riaditeľne.

„Nekecaj! To vážne?“ začala sa strašne smiať a ja som sa začal smiať s ňou.

Zrazu som pocítil jej pery na mojich. Dosť ma to zaskočilo. Najprv ich tam iba držala a zisťovala, či ju odtiahnem alebo nie, ale ja som si ju len položil na kolená a potom som s nimi začal pohybovať. Ach, ako som miloval jej pery. Vždy chutili po malinách. Zažiadal som si vstup do jej úst, ktorý mi ona dovolila. A vtedy sa začala vojna o prevahu.

Po chvíľke sa odo mňa odtiahla a snažila si upraviť dych tak, ako aj ja.

„Takže kamaráti?“ spýtal som sa s úškrnom a ona sa zasmiala.

„Tak si mu mal odpovedať ty, nie ja. Nevedela som, čo mám povedať.“ Videl som, ako sa začala červenať a hneď, ako si všimla, že som si to ja všimol si skryla tvár do rúk.

„Nerob to. Si zlatá, keď sa červenáš.“ Zasmial som sa a dal jej ruky preč z tváre. Mal som ju potrebu znova pobozkať, tak som neváhal a znovu priložil pery na tie jej. Kusla mi to dolnej pery, nad čím som ja zavzdychal. Usmiala sa mi na perách a ja som jej začal bozkávať krk, kde som jej zanechal červenú modrinu. Odtiahol som sa od nej a usmial sa nad svojou prácou.

„Ty idiot!“ buchla ma do hrude a začali sme sa smiať.

„Prepáč, no.“ Zasmial som sa znova ju pobozkal.

Chvíľku sme sa len tak pozerali do očí – áno, znovu. Po chvíľke ma to prestalo baviť, tak som sa rozhodol niečo povedať.

„Chloe, budeš mojím dievčaťom?“ trošku ju to zarazilo a rozmýšľala, čo má odpovedať. Nakoniec sa však usmiala a pobozkala ma.

„Áno.“

Muhaha, keď ste si mysleli, že Jack a Chloe budú mať spolu niečo, tak ste boli na omyle! :D Ona zostane verná pekne Justinovy. Alebo nie? :D Ešte neviem. :( Ďalšia časť neviem, kedy bude. :)

VOTE a KOMENTY potešia. ♥