Prešiel už týždeň, od kedy Candy porodila. Dieťa pomenovali Ian a po troch dňoch ich pustili už domov. Jack je celý mimo z toho, že je ‚otec‘ a nedokáže prestať myslieť na to, že premeškal pôrod. Vždy, keď si na to spomeniem, tak sa musím zasmiať nad jeho výrazom, keď tam Candy uvidel.
Bývam u Justina, ale niekedy chodím aj do nášho starého domu. Predsa len sú Vianoce a musím byť aj trošku s rodinou. Počas toho týždňa sa mama s Willom stretli s Justinovými rodičmi a nebolo to až také hrozné, ako som si myslela. Celkom si sadli. Preto sa aj dohodli, že Štedrý večer strávime spolu. Už sa neviem dočkať – irónia.
S Justinom sme šťastní a užívame si chvíľky strávené spolu. O týždeň už ideme späť do New Yorku, tak si to musíme užiť. Najbližšie sa uvidíme, až cez letné prázdniny alebo ak by sa stal nejaký zázrak, tak aj skôr. O čom dosť pochybujem.
Práve teraz stojíme v obývačke s Bieberovcami a ozdobujeme vianočný stromček. Je to moja obľúbená činnosť. Každý rok som to robila ja s otcom, takže bolo ťažké neplakať pri zdobení, keď som si spomenula, ako ma vždy nadvihoval, keď som dávala hviezdu na vrch stromu. Toto budú prvé Vianoce bez otca, takže to bude pre mňa naozaj ťažké.
„Chloe, podáš mi prosím tu škatuľu s anjelmi?“ spýtal sa Justin počas toho, ako držal Jaxona na rukách a ten dával gule na strom. Ja som zobrala škatuľu s ozdobami, ktorá bola na druhom konci izby a podala mu ich. Jazzy k nej hneď pribehla a zobrala niekoľko gulí do rúk a prišla k stromčeku. Snažila sa skákať, aby bola vyššie, ale nejako sa jej to nedarilo.
„Jazzy, pomôžem ti.“ Prišla som k nej a nadvihla ju, aby mohla ozdobovať. Krásna vôňa perníkov bola cítiť po celom dome a ja som sa cítila skvelo. Toto budú najlepšie Vianoce.
„Chloe, daj hviezdu navrch.“ Justin ma objal zozadu a podal mi do ruky hviezdu.
„A nebude to vadiť? Nemal by to dávať jeden z krpcov alebo ty?“ spýtala som sa neiste. Nechcela by som si ich znepriateliť len kvôli tomu.
„Nie, neboj. Proste ju tam daj.“ Zašepkal mi do ucha a ja som prišla bližšie k stromčeku, postavila sa na špičky a dala navrch hviezdu.
„Milujem ťa.“ Prišiel ku mne znova Justin a pobozkal ma.
„Aj ja teba.“ Usmiala som sa na neho a bozk mu opätovala.
„Nie je mi najlepšie. Idem už spať, dobre?“ falošne som sa usmiala a odišla hore.
Keď som si bola istá, že nikto nie je nablízku, tak som rýchlo vybehla na záchod a vyvrátila svoj dnešný obed. Keď som vyvrátila všetko, tak som sa postavila a umyla si tvár. Vôbec sa mi nič nechcelo, takže som len zaľahla do postele a zaspala.
V noci som sa znovu zobudila na to, že mi bolo príšerne zle. Chcela som vstať pomaly a nikoho nezobudiť, ale utekala som na záchod, aby som to stihla. O pár sekúnd neskôr som už kľačala pred záchodovou misou a obsah môjho žalúdka išiel vonku.
„Chloe, si v poriadku?“ prišiel Justin do kúpeľne a pretieral si oči, keďže sa práve zobudil. Keď ma uvidel, tak sa mu oči rozšírili a rýchlo prišiel ku mne a začal ma hladkať po chrbte.
„Som v pohode. Len mi prišlo trošku zle.“ Pokúsila som sa o úsmev a vstala som zo zeme. Trošku sa mi zakrútila hlavu, takže som sa musela chytiť rýchlo Justin a zavrieť oči.
„Chloe.“ Povedal ustráchane Justin a ja som znova otvorila oči.
„Len sa mi zakrútila hlava.“ Umyla som si ústa a vydala sa späť do postele.
YOU ARE READING
No reason to live
Teen FictionObyčajný život teenagerky, ktorá rozmýšľa nad tým, prečo vlastne žiť. Chcem vás dopredu upozorniť, že nechystám happy end.