No reason to live

22. časť - Last goodbye.

Hneď po tom, ako mi mama oznámila, že sa sťahujeme do New Yorku som sa zamkla v izbe a až do večera som z nej nevyšla. Nemala som na nič a na nikoho náladu. Mama mi neskôr prišla oznámiť, že odchádzame za tri dni, z čoho som bola ešte viac nahnevaná.

Na stole mi začal vibrovať mobil. Pozrela som sa na displej a videla meno – Justin. Nechcela som s ním rozprávať o tom, ale nechcela som, aby si potom robil starosti o mňa, tak som mu to radšej zdvihla.

„Prosím?“ povedala som milo, aby nezistil, že ma niečo trápi.

„Ahoj, zlatko. Hovorila si, že zavoláš, ale si nezavolala tak som sa chcel len uistiť, či je všetko v poriadku.“ Mohla som si len predstaviť ten jeho úsmev.

„Som v pohode.“ Avšak, to by nebol Justin, keby to nezistil.

„Viem že nie si. Takže, hovor ..čo sa stalo? Mám prísť za tebou?“ starostlivo sa pýtal a ja som nechcela, aby prišiel. Nechcela som sa mu pozerať do očí počas toho, ako mu budem oznamovať, že sa musím sťahovať.

„Justin, nechoď. Zajtra v škole ti to poviem, dobre?“ povedala som kľudne a cítila, že sa mi do očí tlačia znovu slzy a bolo dosť ťažké sa hneď nerozplakať.

„Dobre, ľúbim ťa.“ Ani som mu neodzdravila a hneď som zložila. Mobil som odhodila na stolík a hodila sa na posteľ. Prešla som si rukou po tvári a po pár minútach som zaspala.

Ráno ma zobudil otravný zvuk budíka, ktorý som tam veľmi nenávidela. Hodila som ho na zem a on prestal zvoniť. Otvorila som oči a pozrela sa na miesto, kde som ho hodila.

„Hups, asi je rozbitý.“ Zasmiala som sa a vstala z postele.

Hneď som si to namierila do kúpeľne, kde som vykonala rannú hygienu a potom si to nasmerovala do izby. Vybrala som si krátke šortky, tričko ‚California‘ a na nohy Vansky. Ešte som sa trošku namaľovala a zakryla kruhy pod očami zo včerajšieho plakania.

Pozrela som sa do zrkadla a už som trošku vyzerala aj ako človek. Zobrala som si tašku a zišla dole, kde už ako každé ráno nikto nebol.

Vošla som do kuchyne a z chladničky som si vybrala jogurt, ktorý som zjedla. Kelímok som vyhodila a lyžičku umyla. Zobrala som si kľúče od auta a zamkla dom.

Keď som prišla pred školu, tak som sa poobzerala naokolo. Zajtra je posledný deň, čo tu budem. Celkom mi to bude chýbať tá zastarala budova a kopec ľudí, ktorý si zvyšujú svoje ego tým, že ohovárajú druhých.

Zamkla som auta a vydala som sa k svojej skrinke. Vybrala som si z nej veci na prvú hodinu – matematiku.

„Ahoj!“ zakričala na mňa Mary, keď ma uvidela.

„Ahoj.“ Objala som ju a zavrela svoju skrinku.

„Dlho sme sa nevideli.“ Zasmiala sa.

„Áno, teraz som bola väčšinou s Justinom.“ Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela a ona chápavo prikývla.

„Mary? Musím ti niečo povedať.“ Povedala som už trošku vážnejšie a ona sa prestala smiať a tiež zvážnela.

„O čo ide? Si tehotná?“ zasmiala som sa a hneď som pokrútila hlavou.

„Ti šibe? Nie. Ale ..“ nadýchla som sa a utlačovala slzy, ktoré si opäť chceli nájsť cestu von. „.. sťahujem sa. Do New Yoku. Mama tam dostala pracovnú ponuku a ona ju prijala.“ Povedala som rýchlo a prvá slzy už vyšla vonku.

„To znamená, že sa už neuvidíme?“ šokovane a trošku sklamane sa spýtala. Pokrútila som hlavu na znak, že ‚nie‘, pretože ak by som to mala povedať, tak by sa mi zlomil hlas.

„Ahoj, zlatko.“ Objal ma zozadu Justin, ale keď uvidel moju tvár, tak sa hneď odtiahol a pozrel sa na mňa tými jeho ustráchanými hnedými očami.

„Čo sa stalo?“ chytil ma za boky a otočil ma k nemu.

„Justin, sťahujem sa. Už o dva dni.“ Povedala som a ďalšia slza si našla cestu von.

„Ale veď sa budeme stretávať naďalej. Určite to nebude-“ nenechala som ho dohovoriť a som mu skočila do reči.

„Sťahujeme sa do New Yorku.“ Povedala som rýchlo, aby ma nestihol prerušiť a vtedy už bol ticho. Najskôr nevedel, čo má povedať. Sklopil hlavu dole a ani sa na mňa nepozrel.

Zazvonilo na hodinu a každý utekal do tried. Aj ja. Ani sme sa nerozlúčili a každý sme išli do svojej triedy.

––––

A je to tu. Nastal ten deň, kedy odchádzam. Justin sa s tým už zmieril a neprotestoval, pretože sme obaja vedeli, že sa tým nič nezmení. Posledné dni sme si užívali prítomnosť toho druhého a užívali si. Vedeli sme, že to boli posledné dni, strávené spolu, takže sme ich netrávili hádaním sa.

Práve stojím vo svojej izbe a pozerám sa na ňu. Všade bolo prázdno. Prázdne steny, žiadne skrine, žiadna posteľ, proste nič. Zavrela som dvere a namierila si to rovno do auta, pretože som sa nechcela zbytočne trápiť a pozerať si celý dom.

„Budeš mi chýbať, Justin.“ Lúčila som sa s Justinom, keď som stála už pred autom.

„Chloe, budeme si každý deň volať a písať. Veď prídeš na Vianoce. Oslávime ich spolu a budeme šťastní. Počkám si na teba, aj keby som mal čakať do poslednej chvíle. Milujem ťa.“ Povedal so slzami v očiach a objal ma.

„Aj ja ťa milujem.“ Poslednýkrát som ho pobozkala a dala som do toho všetko. Lásku, bolesť, smútok. Nasadla som do auta a pozerala som, ako sa Justinova postava odo mňa vzdiaľuje.

Večer sa pokúsim napísať ešte jednu. :)

VOTE a KOMENTY potešia. <3