No reason to live

4. časť - „Your dad is dead. I'm sorry."

Z pohľadu Justina:

„Mami, idem von!“ zakričal som na mamu a obúval si Supry.

„Do deviatej, buď doma.“ Zakričala na mňa späť a ja som len niečo zamrmlal na súhlas a potom odišiel.

Išiel som po chodníku popri ceste, keď som zrazu videl nejaké plamene na ceste.

Rýchlo som pribehol k tomu miestu. Bol tam kamión a jedno auto.

Rýchlo som pribehol k nim, aj keď som vedel, že to je nebezpečné.

Vytiahol som mobil s vrecka a zavolal 911. Nadiktoval som im adresu a povedal, čo sa stalo. Pozrel som sa najprv do kamióna, kde bol šofér už asi pravdepodobne mŕtvy, keďže bol roztrhaný na kúsky. Nepríjemný pohľad bol na to.

Potom som prišiel k druhému autu. Tam bol muž a vedľa neho ležalo dievča. Asi jeho dcéra, keďže vyzerala dosť mlado. Pozrel som sa na muža a snažil sa mu nahmatať pulz, ako to robia v tých amerických filmoch. Ešte žil. To je dobré znamenie. Ale mal celú hlavu od krvi. Potom som sa premiestnil k miestu, kde bolo to dievča. Opatrne som jej zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu. Neveril som. To bola Chloe. Snažil som sa nájsť nejaký náznak toho, že by žila, ale nič. Slzy sa mi nahrnuli do očí. Ani neviem prečo. Veď sme sa ani nepoznali. Rozprávali sme sa len párkrát.

V diaľke som počula sirénu sanitky. Rýchlo som sa od nej odtiahol a utrel si slzy, ktoré mi spadli z oka. Videl som, ako zastala sanitka na strede ceste a z nej vybehli traja doktori.

„Pane, odstúpte od nich.“ Povedal mi jeden z doktorov a ja som rýchlo prišiel pred sanitku a pozeral, čo robia. Najprv prišli pred kamión a keď videli, že z toho kamionistu nič nezostalo, tak jeden z doktorov zakýval hlavou a išiel k autu. Najprv vytiahli otca Chloe, ktorého dali na nosítka a hneď mu hľadali pulz. Dali mu infúziu a obmotali mu hlavu.

Potom prišli ku Chloe, ktorú tiež vytiahli z auta a položili na zem. Videl som, ako niečo kričia a potom jej dali masáž srdca a dýchanie z úst do úst. Urobili to niekoľkokrát a potom jej skúšali dať elektrošoky. Skúsili to asi desaťkrát, ale nič. „Poslednýkrát!“ zakričal jeden z nich a priložil jej to na hrudník. Jej telo sa nadvihlo a doktor zakričal „máme ju“. Usmial som sa sám pre seba a cítil sa lepšie. Odniesli ju potom do sanitky.

„Pane, vy ste ich našli?“ opýtal sa ma jeden z doktorov a ja som sa na neho otočil.

„Áno. Prechádzal som sa a zrazu som uvidel plamene. Rýchlo som pribehol k tomu a potom som hneď zavolal na 911.“ Povedal som a usmial sa.

„Dobre ste spravili.“ Usmial sa a potľapkal ma po ramene.

„Sú v poriadku?“ spýtal som sa, keď sa už otáčal na odchod. Otočil sa späť a pozrel sa na mňa.

„Muž ma rozbitú hlavu, ale nemalo by to byť nič vážne a dievča ma zlomenú ruku a tiež si narazila dosť silno hlavu. Je zázrak, že je opäť medzi živými.“ Povedal a otočil sa na odchod.

-----

„Mami, som doma.“ Zakričal som, keď som vošiel do domu.

Mama zišla dole schodmi a usmiala sa na mňa. „Buď tichšie. Konečne som uspala Jazzy.“ Povedala a objala ma.

„Ako bolo vonku?“ opýtala sa ma s úsmevom. Nechcel som jej hovoriť o tom, čo sa stalo, tak som len zamrmlal niečo ako ‚dobre‘ a usmial sa na ňu.

„Idem už spať. Zajtra mám školu, tak aby som stihol.“ Povedal som jej a vyšiel som do izby, kde som sa osprchoval a išiel konečne spať.