No reason to live

18. časť - Home sweet home.

„Konečne idem domov.“ Zamrmlala som si potichu a balila si posledné veci do svojej tašky.

Konečne je nedeľa, čo znamená, že ma púšťajú domov. Od kedy Jacka pustili, tak tu bola nuda, pretože som poriadne nikoho nemala. Justin tiež už veľmi často nechodil, pretože mali veľa písomiek v škole, na ktoré sa musel učiť. S Candy som sa od vtedy zblížila. Konečne sa mi ju podarilo dostať von z izby, takže tam netrčala celý deň. Sľúbila som jej, že ju budem chodiť navštevovať, keď budem môcť. Mama a Rose ma neprišli ani raz navštíviť a ani sa mi neozvali. Myslím si, že ani nevedia, že ma dnes pustili.

„Chloe, ideme?“ z rozmýšľania ma vytrhol Justinov hlas.

„Áno.“ Usmiala som sa na neho a podala mu tašku. Poslednýkrát som sa pozrela po izbe a potom som odišla.

Pri východe mi ešte vrátili nejaké veci, ktoré mi zobrali pri príchode tu, pretože by boli pre mňa ‚nebezpečné‘. Rozlúčila som sa s Leou a poďakovala jej za všetko a potom sme už konečne odišli z tohto prekliateho miesta.

Vyšla som vonku z budovy a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Bol to krásny pocit. Tento čerstvý vzduch som necítil už dlho, keďže sme nemohli vychádzať z budovy a stále sme tam boli zavretý.

Justin dal moju tašku do kufra a otvoril mi dvere, ako pravý gentleman. Ja som sa na neho ďakovne usmiala a sadla si. O pár sekúnd už sedel na mieste vodiča a dával kľúče do zapaľovania. Naštartoval a išli sme ku mne domov.

„Tešíš sa domov?“ Justin prerušil to ticho, ktoré panovalo v aute.

„Áno, strašne. Určite ma bude mama čakať s otvorenou náručou a urobia mi aj párty na privítanie. Kto by sa na toto netešil.“ Povedala som ironicky a zasmiala sa.

„Mám to brať, že sa netešíš?“ zasmial sa Justin a ja som prikývla.

„Takže radšej by si bola tam?“ ten chalan rád provokoval.

„Nie.“ Odpovedala som mu a prekrížila si ruky na prsiach.

„Nebuď taká.“ Justin ma pohladil po kolene a ďalej sa venoval šoférovaniu. Nechcela som sa hádať, takže som radšej nič nehovorila.

Celú cestu až k môjmu domu sme boli ticho. Keď sme došli pred dom, Justin zastavil a pozrel sa na mňa.

„Mám ísť s tebou?“ usmial sa na mňa a ja som len pokývala s hlavou na stranou, aby nešiel.

„Zvládnem to aj sama.“ Zasmiala som sa a otvorila som dvere. Vystúpila som z auta, z kufra som si vybrala tašku a išla som pred okno vodiča. Justin stiahol dole okno a usmial sa na mňa.

„Čo robíš zajtra?“ spýtal sa ma s nadvihnutým obočím a čakal, na moju odpoveď.

„Nič, prečo?“ zasmiala som sa.

„Tak zajtra ťa pozývam na obed ku mne domov. Konečne spoznáš moju rodinu.“ Povedal s úsmevom a pobozkal ma.

„Dobre, už sa teším.“ Bozk som mu opätovala a usmiala sa.

„Zajtra prídem po teba okolo jedenástej, môže byť?“

„Budem ťa očakávať.“ Poslednýkrát som sa na neho usmiala a odišla som. Potom som už len počula, vzdiaľujúce sa auto, čo naznačovalo, že už odišiel.

Prišla som ku dverám a váhala, či ich mám otvoriť. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som dvere. Vošla som dovnútra a poobzerala sa dookola. Nič sa nezmenilo od vtedy, čo som tu bola naposledy. Vyšla som do svojej izby a bolo vidno, že sa tu nikto ani nepozrel. Tašku som mala na zemi, presne tak, ako keď som odchádzala a oblečenie rozhádzané na posteli.

Pozrela som sa na hodinky. Bolo už osem hodín a vonku už slnko zapadalo. Rozhodla som sa, že pôjdem sa osprchovať a potom konečne do svojej teplej postele.

Vošla som do kúpeľne, kde som si dala konečne z ruky dole obväzy a vyzliekla sa. Oblečenie som hodila do prádelníka a vošla som do vane. Pustila som si na teplú vodu a pod kvapôčkami vody som sa uvoľnila. Bol to krásny pocit. Cítila som sa ..voľná. Poriadne som si umyla vlasy a následne aj celé telo. Zmyla som všetko zo seba a vodu vypla. Uterák som si obmotala okolo seba a vošla som do svojej izby, kde som sa obliekla do pyžama.

Zapla som si hudbu, otvorila okno a ľahla si do postele, kde som už o pár minút zaspala.

Tak, napísala som dneska ešte jednu krátku. :) Ďalšia bude až v pondelok!

VOTE a KOMENTY potešia. <3