No reason to live

5. časť - „I hate you, mum!"

A je to tu opäť. Škola. Vôbec sa mi tam nechce ísť. Na divné pohľady žiakov a Liamove reči dnes nemám fakt náladu.

Vstala som z postele a ponaťahovala si všetky svaly na tele. Hneď ako prvé som sa postavila na váhu a keď som videla o koľko som schudla, tak som bola úplne mimo. Za tie dni, čo som nejedla som schudla desať kíl. Asi v tom budem pokračovať. Veď bez jedla sa dá vydržať. Budem piť iba čistú vodu.

Išla som do kúpeľne, kde som sa osprchovala a vyčistila si zuby. Vrátila som sa do izby a hľadala, čo si oblečiem. Našla som čierne šortky a k tomu som si dala tričko Jack Daniel’s. Pozrela som sa do zrkadla a nevyzerala som v tom až tak zle. Ešte pred týždňom som sa nezapla do tých šortiek, ale teraz sú mi ešte aj trochu voľné.

Išla som ešte do kúpeľne, kde som si dala trošku make-upu na tvár, špirálu na riasy a krvavo červený rúž na pery. Usmiala som sa na seba do zrkadla a až ja sama som na chvíľu uverila, že som v poriadku. Ale pravda to však nebola.

Obzerala som si zápästia a vtedy mi došlo, že si ich musím niečím zakryť. Otvorila som šuplík a z neho vybrala čierne návleky na ruku, ktoré som si potom nasadila. Ešte som si zobrala školskú tašku a odišla z izby.

Dneska som sa rozhodla, že nebudem pripravovať raňajky. Nech si ich matka pripraví sama. Už nebudem robiť, ako ona píska. Robila som to hlavne pre otca. Ale teraz už medzi nami nie je.

Išla som do obývačky, kde som si zapla MTV. Práve tam išlo Skyscraper od Demi Lovato. Tú ženu strašne milujem. Je mojím veľkým vzorom. Toľko si toho prežila a stále chodí s úsmevom na perách. Dokáže rozprávať o svojich problémoch a to sa mi na nej asi najviac páči.

Keď dohrala pesnička, tak som televízor vypla, zobrala si tašku a vyšla z domu. Ani som sa neunúvala pozdraviť sa alebo oznámiť, že už idem.

Vybrala som si slúchadla, ktoré som si zastrčila do mobilu a pustila si pesničky od Birdy. Celú cestu som sa pozerala na chodník a kopala kamienky. Cesta do školy mi trvala dlhšie, ako zvyčajne. Asi preto, lebo som sa neponáhľala tak ako vždy.

Zastavila som pred školou a pozrela sa na ňu. To miesto sa mi začalo hnusiť. Nenávidela som to tu. Pred školou stál už Liam s Rose, ktorí sa bozkávali. Fuj.

Vošla som do školy a hneď si to zamierila do svojej skrinky, z kade som si vybrala učebnice na prvú hodinu, čo bola matematika.

Niekto mi poklepal po ramene, nad čím som trošku vyskočila. Keď som zbadala, že to bola Mary, tak som si oddýchla. Vybrala som si slúchadla a odložila si ich.

„Ahoj, ako sa máš?“ hneď sa ma spýtala Mary.

„Ahoj. Mám sa fajn.“ Odpovedala som jej a usmiala sa.

„Neklam samu seba. Poznám ťa už dosť dlho, takže viem, kedy klameš a ten svoj falošný úsmev si tiež odlož, zlatko.“ Povedala a objala ma.

„Jasné, že sa nemám fajn. Umrel mi otec.“ Zašepkala som jej do vlasov počas toho, ako sme sa objímali.

„Mary? Môžem ťa o niečo poprosiť?“ spýtala som sa jej, keď sme sa od seba odtiahli.

„Jasné, čokoľvek.“ Povedala a usmiala sa na mňa.

„Vieš, zajtra má otec pohreb a potrebujem tam niekoho. Išla by si zo mnou? Lebo sama by som to fakt nezvládla.“ Pozrela som sa na ňu prosebným pohľadom a dúfala som, že bude súhlasiť.

„Tak dobre.“ Po chvíľke prikývla a ja som sa jej hneď hodila okolo ramien.

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem!“ vykrikovala som ako šialená, čo spôsobilo, že pár hláv sa otočilo.