No reason to live

16. časť - „I'm here for you."

Z pohľadu Chloe:

Ubehli už dva týždne, od kedy som sa dostala do nemocnice. Po troch dňoch ma z nemocnice pustili, ale nechali mi obväzy na rukách, aby som sa o niečo nepokúsila. Aj keď si ich môžem tak kedykoľvek dole. Logika doktorov. Každých dvadsať minút ma chodí kontrolovať Lea a vypočúva ma, čo robím a ako sa cítim. Je to tu na nevydržanie. Niekedy až ľutujem, že sa to nepodarilo a že som neumrela.

Každý deň do mňa pchajú prášky, z ktorých som pol dňa mimo a nič si nepamätám. Nechápem, na čo je to dobré.

Chodí ma navštevovať taktiež Justin. Každý deň po škole je tu. Len ak sa učí na veľké písomky alebo stráži súrodencov, tak nemôže prísť. Sľúbil mi, že ak ma pustia, tak ma predstaví jeho rodine. Ževraj sú veľmi priateľský a už sa na to dosť teším.

Prišla ma navštíviť aj Mary asi štyrikrát, prišla s Justinom, ale inak nechodí. Ževraj na ňu toto miesto nepôsobí najlepšie a má z toho depky. Nečudujem sa jej.

Candy sa so mnou ešte nerozprávala od kedy prišla a mňa to strašne žralo. Chcela som vedieť, čo sa jej stalo a prečo je tu. Keď som sa to spýtala Lei, tak mi to nechcela povedať. Mám sa spýtať Candy a ak bude chcieť, tak mi to povie.

Ďalej mám každý deň sedenie s Amy. Tá povedala, že ak sa budem ďalej správať tak ‚poslušne‘ ako do teraz, tak ma už v nedeľu pustia.

Len tak mimochodom, dnes je pondelok a práve sedím v klubovni na gauči a pozeráme s Jackom rozprávku ‚Hľadá sa Nemo‘.

Každú chvíľu sa pozerám na hodinky a čakám, kedy odbijú tri hodiny. Vtedy totižto zvykne prísť Justin. Mal ešte pol hodinu, ale ja som sa ho nevedela dočkať.

Celý čas, čo som tu ma stále podporoval. Hovoril mi, že spolu všetko zvládneme a nemám sa ničoho báť.

Stále som mala na tvári úsmev a tvárila sa, že je všetko v poriadku. Chcela som hlavne z tade čo najskôr odísť. Pravdou bolo, že nebolo všetko v poriadku. V noci som zvykla sedieť v rohu izby a plakať, pretože som sa proste nenávidela. Mala som chuť si dať tie obväzy z rúk hneď dole a rezať sa. Mala som už z toho depresie. Všetci boli takí šťastní, že som musela byť aj ja. Ale ja nie som zvyknutá na šťastie. Žila som v depresiách, pokiaľ neprišiel on. Justin. Od vtedy som sa začala usmievať a skončila som až tu. Niekedy z toho obviňujem Justina, ale viem, že za to on nemôže. Snaží sa mi len pomôcť.

„Chloe, je tu Justin!“ zakričala na mňa Lea a ja som hneď vyskočila z gauča a utekala Justinovy naproti. Hodila som sa mu okolo krku a dala mu pusu.

„Ahoj, zlatko.“ Povedal hneď potom, čo sa odo mňa odtiahol a objal ma okolo pásu. Vošli sme do klubovne a Justin s Jackom si dali spolu ten svoj pozdrav z rukami.

Áno, z Justina a Jacka sa stali najlepší kamaráti. Na začiatku som si myslela, že si veľmi nesadnú, ale keď ma pustili z nemocnice, tak sa dosť zblížili.

„Zlatko, má pre teba prekvapenie.“ Zašepkal mi Justin do ucha, keď sme sedeli na gauči.

„Aké?“ hneď sa mi rozžiarili oči a čakala, čo to bude.

„Niekto ťa prišiel pozrieť.“ Zasmial sa a ja som už videla Mary, ako vstupuje dovnútra. Na tvári mala grimasu, ktorou naznačovala, že tu nie je rada. Zasmiala som sa nad tým a hneď sa na ňu hodila.

„Mary, čo tu robíš?“  skríkla som jej do ucha, nad čím sa ona zasmiala a sadla si vedľa Jacka na gauč.

„Prišla som ťa pozrieť?“ zasmiala sa a pozdravila chalanov.

„Myslela som si, že toto miesto na tebe pôsobí depresívne a že sa tu už nikdy nevrátiš.“ Hovorila som počas toho, ako som si nalievala vodu do pohára.

„Och, dobre. Ak chceš, môžem hneď odísť.“ Postavila sa z gauča a vedela som, že keby som jej terza povedala, aby odišla, tak by to s radosťou urobí a odíde.

„Nie, nie. Pekne ostať.“ Poslala som jej vzdušnú pusu a ona sa hneď posadila naspäť.

Rozprávali sme sa, smiali a pozerali na televízor. Keď hodiny odbili šesť hodín, tak museli odísť. Bolo koniec návštevných hodín a tak sme tam ostali len ja a Jack. Chvíľku som ešte pozerala rozprávku, ktorú si zapol Jack a potom som odišla do jedálne.

Niekedy pochybujem o tom, že Jack má šestnásť. Správa sa ako päť ročný. Zasmiala som sa nad tým a ďalej sa prehrabovala vidličkou v dnešnej večeri. Mala to byť zemiaková kaša, ale veľmi sa to Berte nevydarilo.

Keď som dojedla, tak som si to namierila do izby, kde som si zobrala svoje veci a išla sa osprchovať. Lea ma stále pozorovala. Snažila sa byť nenápadná, ale veľmi jej to nevyšlo. Keď som sa dosprchovala, tak som prišla k Lei a oznámila jej, že už idem spať. Robila som to vždy, aby vedela, že ma už nemusí kontrolovať.

Vošla som do izby a moje oči hneď padli a uplakanú Candy. Sedela v rohu, kde som sedávala každý večer ja. Rozhodla som sa, že dneska zistím, čo jej je. Musí sa cítiť hrozne, keď s ňou nikto nehovorí a celý deň presedí len tu. Poznám ten pocit, keď je niekto sám. Nemá nikoho.

„Môžem si prisadnúť?“ opatrne som sa jej spýtala a ona zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa so svojimi uplakanými očami. Slabo prikývla a ja som si prisadla k nej. Nohy som si pritiahla k telu a pozrela sa na ňu. Nevedela som, čo mám povedať.

„Čo sa ti stalo?“ pomaly som sa jej spýtala, aby som ju nejako nevyľakala. Bolo vidno, že rozmýšľa, či mi má niečo povedať alebo nie.

„Mne môžeš veriť. Ja ti nič nespravím.“ Povedala som jej pomaly a povzbudivo sa na ňu usmiala.

„Vieš, je to zložité ..“ trošku koktala a potom si odkašľala, aby si upravila hlas.

„Ja-ja. Vieš, vždy som si robila čo som chcela. Vždy som bola to zlé dievča. Až som na to jedného dňa doplatila. Raz večer som bola na jednej párty a išla som domov až neskoro večer. Mohla byť asi hodina po polnoci. Bola som opitá, ledva som chodila. Zrazu z kríkov vyšli asi traja chalani. Bolo vidno, že boli tiež opitý. Veľmi si to nepamätám. Pamätám si len to, že ma odniesli do nejakého motela. Protestovala som a chcela so odísť, ale oni ma tam držali. Začali ma vyzliekať a-a oni ..“ začala plakať a ja som ju pohladkala po chrbte, aby som ju ukľudnila. „oni ma znásilnili.“ Dopovedala to nakoniec a ešte viac.

„Pššt.“ Upokojovala som ju hladkaním po chrbte a čakala, kedy sa trošku upokojí.

„Potom som sa do seba uzavrela. S nikým som nehovorila, bola som nervózna a rýchlo som menila nálady. Začala som piť a rezať sa. Moji rodičia mi jedného dňa oznámili, že ma posielajú sem. Na psychiatriu. Ja som proti tomu protestovala, ale potom som si povedala, že nič horšie už sa aj tak nemôže stať. Ale stalo sa ..“ znovu sa rozplakala a začala hýčkať. Objala som ju na  znak, nech kľudne hovorí ďalej a že som tu pre ňu. „.. keď som sem prišla, tak mi povedali, že som tehotná.“

Vtedy mi jej prišlo strašne ľúto. Candy mala len pätnásť rokov. Bola znásilnená, je na psychiatrii a k tomu sa dozvedela, že je tehotná. Muselo to byť strašne ťažké pre ňu. Byť tu sama. Nemala nikoho, kto by jej povedal, že všetko bude v poriadku.

„Candy, je mi to strašne ľúto. Nezabudni, že ak budeš niečo potrebovať alebo sa s niekým pozhovárať, som tu pre teba.“ Povzbudzujúco som sa na ňu usmiala a objala ju.

„Ďakujem.“ Zašepkala a znovu sa rozplakala.

Je to trošku dlhšie. :) Konečne ste sa dozvedeli, prečo je tam Candy. ;) Toto ste nečakali, čo?! :D :D Dneska večer možno napíšem ešte jednu, ale nič nesľubujem! :)

VOTE a KOMENTY potešia. <3