Justína sa postavila tak, aby mala výhľad na miznúcu postavu v diaľave. Bol to Ronald Webber, ktorý sedel na ich čiernom koni a vzápätí mizol vo svetle slnečných lúčov. Badala už len siluetu postavy, vysokého muža ako hora a jeho plávajúce vlasy. Zmizol. Vyparil sa. Stratil sa a s ním aj pocit potešenia a útechy.
Zrazu zabudla na útrapy matkiných slov, teraz nevedela či náklonnosť, ktorú prejavila pánu Webberovi, či bola opätovaná. Alebo to bol len úprimný úsmev, ktorý sa jej zdal, alebo chcela, aby to bol prejav vzájomnej sympatie. To nemôže vedieť. Ale prosba o prvý tanec musí niečo znamenať. Azda to je len poďakovanie za jej ochotu pomôcť cudziemu človeku. Rozhovor, ktorý viedli bol neosobný a takmer pán Webber nevynaložil žiadne úsilie opýtať sa na jedinú súkromnú vec. Zaujímalo ho len počasie. Àno, letné búrky sa skrotiť nedajú a náhle zmeny počasia taktiež. Ale to nebolo vôbec podstatné. Počasie v Anglicku je už raz také.
Teraz vkladala nádej, že aj keď sa zhovárali o počasí, silila tam nejaká metafora alebo irónia. Možno to chápal v intímnejšom duchu. A možno nie.
Justína bola zmätená. Keď vošla do salóniku a sadla si na kvetovanú pohovku, matka a jej sestra ju zasypali niekoľkými otázkami. O čom sa rozprávali? Ako sa správal? Ale ona mlčala.
,, Nemôžeš byť ticho!"nariadila pani Benningtonová. ,, Pre mňa a tvoju sestru, samozrejme aj tvojho otca je to veľmi dôležité," zasyčala. Anna pritakala, ale otec sa k slovu nezmohol
Vstala a nehanebne a bez vychovania opustila miestnosť. Zo salónika vychádzali už len trpké matkine slová a urážky. Pán Bennington bohužiaľ do tohto bojového poľa nemohol zasiahnuť, bo mal rešpekt k jej hnevu a nechcel pochytiť zopár štiplavých slov.
Otvorila dvere knižnice. Tu sa skrývali Justínine poklady. Tu sa skrýval ten pocit slobody a voľnosti. Vedela, že pre matkinu nenávisť voči knihám sem pani Benningtonová nevstúpi. Pohodlne si sadla do smaragdového kresla, ktoré v nej vyvolávali spomienky na mnohé príbehy, ktoré prečitala. Ktoré mala možnosť prežiť. Dostať sa do mysle hlavného hrdinu a skúmať ju. No dnes si len sadla a nečítala.
Na svete existovalo toľko vecí, ktoré ju pútali, chcela sa učiť francúzsky, chcela cestovať po Európe a poznať nové miesta. No dne premýšľala o onom mužovi, ktorý v nej vyvolal istý cit, puto, ktorého sa mala držať. Možno to bude on, s ktorým bude stáť pred oltárom. A možno to bude on, ktorý jej nedovolí poznať lásku.
Zavrela oči a videla seba samú šťastnú, v náručí lásky so splneným snom.
YOU ARE READING
Príbeh zo starého Anglicka
Historical FictionRomantický príbeh o Justíne a Alexandrovi Jeffreymu, ktorí nútene musia uzatvoriť manželstvo. Ako bude vyzerať ich spoločný život bez lásky? Postupom času sa zamilujú alebo budú žiť ako otrok a pán?