Príbeh zo starého Anglicka

Možno sa to zmení...

Nespozorovane vkĺzla do knižnice. Hneď si vyhľadala slovník francúzštiny a knihu francúzskej gramatiky. Vyšvihla sa na podobločnicu, sadla si tam so skríženými nohami ako Turek, a keď zatiahla tmavé mohérové záclony, cítila sa ako v bezpečnom a útulnom úkryte. Keď však listovala v slovníku, nazrela k obloku. V diaľke sa sivela clona oblakov a hmly a v popredí bolo vidieť stromy a krovie, zmietajúce sa v prudkom vetre. Zrejme sa blíži búrka. Áno, táto skutočnosť jej naozaj prerušila plány.

Mala v úmysle poobedie venovať prechádzke a spoznať Jeffreyovské sídlo. Takto so slovníkom bola šťastná, aspoň šťastná po svojom. Chcela sa naučiť francúzsku reč bezchybne a potom utiecť za Ronaldom. Tento plán si zo tri razy zopakovala, aby sa jej utvrdil v mysli.

Dlho Justína sedela v zadumaní. Domnievala sa, že želie nad stratou Ronalda a stratou svojej slobody a vôle a rozmýšľala ako ju nahradiť. Keď skončila svoje úvahy tým, že kniha jej vypadla z dlhých, bledých prstov, uvedomila si niečo iné, že sa totiž medzitým odohrala v nej akási zmena. Jej duša zhodila zo seba všetko. Stávala sa inou. Síce poznamenaná na neurčito okolnosťami posledného mesiaca, ale jej telo a srdce si pýtalo očistu.

Hoci si možno myslíš, milý čitateľ, že sa tu cíti príjemne, lebo nemá po blízku svoju pojašenú matku, nie je spokojná. Len vyrovnaná a zmierená.

Vtom do knižnice vbehla stará služobná.

,, Pán Jeffrey by bol rád, keby ste prišli k nemu na šálku čaju do salóna," povedala.

,, A o koľkej?" opýtala sa.

,, Ak by bolo možné, hneď teraz."

Prešli sme oblúkovým vchodom a ocitli sme sa v elegantnom salóne. Na stole horeli sviečky a na kozube dohárali. Na pohovke sedel pán Jeffrey, tváril sa nedočkavo. Hneď jej padol do oka ten razantský nos, skôr výrazný ako pekný, však ústa a sánka nepochybne pôsobili odľahčene až spokojne. Ani som si nepovšimla, kedy nás služobná opustila.

,, Justína, drahá žena sadnite si, vari nebudete stáť ani stĺp," povedal. Sadla si. 

Bol sťa socha- ani sa nepohol.

,, Ľúbi sa mi to, keď sedíme vedľa seba ako muž a žena, ako manželia. Vidím vo vašom obličaju smútok. Nepripomínajme si staré bolesti a žiaľ, čo vrie v srdci." Neodpovedala. Hoci mala na jazyku toľko slov, však ich nikdy nevyriekla.

,, Pane, prečo ste ma nechali zavolať?" ozvala sa Justína napokon.

,, Nuž, mám pre vás darček," zaspieval radostne.

,, Pane, nezaslúžim si žiaden darček, nie som hodna..."

,, Každá žena si zaslúži darček, i keď mnou pohŕdate, dovoľte mi..."

Pozrela do jeho očí. Prejavoval obrovský záujem a náklonnosť a Justínu veľmi bolelo odporovať a sklamať iných, i keď jej srdce bolo roztrasené a nevzchopené.

,, Ďakujem."

Vstal a blížil sa k malému stolíku na konci salóna, kde bola položená biela škatuľa. Zodvihol ju ani pierko a ladne pochodoval k Justíne. Ohľaduplne a láskavo túto škatuľku podal svojej žene. Držala ju bez pohnutie. Nikdy nedostala nejaký dar. Táto situácia ju uviedla do pomykova.

,, Otvorte to, Justína," vyslovil priam ctižiadostivo.

Škatuľku položila vedľa seba a veľmi opatrne otvorila. Povrch bol zasypaný papierovými guličkami, no keď ich odhrnula, naskytol sa jej pohľad na levanduľové saténové šaty s krajkou. 

Nezmohla sa na nič iné, okrem zdvorilého: ,, Ďakujem."

,, Páčia sa vám?"

,, Ó áno, sú naozaj prekrásne," potvrdila Justína. 

A vtedy podal pán Jeffrey druhý návrh:

,, Drahá Justína, bol by som veľmi prešťastný, ak by ste so mnou zajtra v týchto šatoch obedovala. A potom vám poukazujem krásy tohto sídla, prirodzene, ak bude vaša maličkosť súhlasiť."

Bo priveľmi ohľaduplný a nevyvíjal na ňu žiaden nátlak.

,, Bude, samozrejme, súhlasím." Nemohla tomuto gentlemenovi povedať nie.

Justína si zrejme uvedomila, že nemôže čakať a byť stále zatrpknutá a nevrlá, ubližuje tak i sebe, tak aj ostatným. Nemôže karhať celý svet za svoje pochybenie a za zlé skutky jej matky. Pán Jeffrey je milý a šarmantný človek, i keď budú spoločne budovať priateľstvo a zaligoce sa nejaká náklonnosť, nikdy sa nezmení na lásku. Preto milý čitateľ, nemusíš sa obávať, vo svojom srdci bude stále nosiť Ronalda.