Príbeh zo starého Anglicka

Pôjdeme na výlet?

Justína vzbudila v Jeffreyovi obdiv, obzrel sa po nej spôsobom, ktorý to dokazoval.

Podopieral sa rukou o operadlo a hľadel do divokého ohňa. V jeho očiach sa Justína javila ako bohyňa múdrosti, sršila úprimnosťou a šľachetnosťou. 

,, Môžem sa vás, moja drahá Justína, spýtať ako sa do vášho náručia dostala moja neter?"

,, Och, pane. Vaša sestra, pani Jeffreyová, vás veľmi súrne zháňala, vraj mal ste jej zaistiť guvernantku pre vašu neter, no neučinil ste tak. Nuže som sa pani Jeffreyovej ponúkla ako náhrada za vašu neochotu. Mám kvalitné vzdelanie na to, aby som Isabelle priučila tomu, čo mladá slečna má ovládať."

,, Vašu inteligenciu nespochybňujem, ba ani vaše vedomosti, no prieči sa mi predstava, že moja ctená žena bude posluhou mojej sestry. Som si istý, že vás toto povolanie napĺňa šťastím i radosťou, ale do konca mesiaca vyhľadám guvernantku, ktorá bude mať dostačujúce kvalifikácie na to, aby priučila Isabelle všetkému, čo sa jej v živote zíde."

,, Ako myslíte, pane."

Čo v tejto chvíli preblyslo v jej hlave? Ako sa Justína cítila po Jeffreyovom prejavu? Opäť ju všetko sklamalo. Bola vyčerpaná. Opäť sa prinavráti samota. Jeffreyho náhly odchod spred týždňa nebude prvý, ani posledný. Jeho povolanie je veľmi nevyspytateľné. Kedykoľvek môže zmiznúť ani duch. Niežeby postrádala jeho prítomnosť, ale skutočnosť, že sluhovia ňou opovrhujú, Isabelle odíde a Jeffrey sa vytratí, bola skľúčujúca.

V hlučných úvahách, odohrávajúcich sa v jej hlave, odišla do svojej izby.

Prvý týždeň po príchode Jeffreyho ubehol, druhý prešiel veľmi pomaly a tretí ani raketa. Naraz sa nenazdala a prešli už dva mesiace od tej osudnej svadby. Isabelle s plačom odviedli od Justíny, bola nešťastná, vyčítala svojmu strýkovi jeho necitlivosť a nemohla pochopiť, že má také tvrdé srdce. Justína znášala so svojou bývalou zverenkyňou zármutok. Márne vysvetľovala Isabelle, že musí byť rozumná a zmieriť sa s tým a v ich dome bude vždy vítaná, malé dievčatko neustále ronilo potok sĺz. 

Odlúčenie od milovanej osoby je veľmi bolestivé. Justína to už raz pocítila. A teraz druhýkrát. 

Po dvoch či troch týždňoch od Isabellinho odchodu sa k Justíne začalo vracať zdravie a dobrá nálada. Všetko vyzeralo vľúdnejšie. Dokonca aj Jeffrey bol veľmi pozorný a milý k svojej drahej manželke, i keď ona svoju tvrdohlavosť nedokázala skryť a bola rozhorčená a niekedy nemilá. 

,, Aby ste mi odpustili moje šibalstvá," začal Alexander Jeffrey jedného rána pri raňajkách, ,, pôjdeme na výlet do Londýna. Môj priateľ Harry Thompson usporadúva večierok, no dostali sme pozvanie na koncert Londýnskeho orchestra ako veľavýznamná rodina. Pobaľte si svoje veci, drahá Justína, o hodinu odchádzame."

A tak Justína so svojím manželom vyrazila za poznaním a zábavou. Cestou hľadela pred seba s nemalým rozochvením. Asi pol míle cesta stúpala a potom sa ocitli na dosť vysokom konci. Míňali rôzne lesy či osady. Obloha sa menila, slnko pochodovalo. Justína v sebe uchovávala nadmieru milé pocity. Príroda ju potešovala a dodávala energiu. Kúsok z jej krásy si v sebe zanechala. 

K večeru koč zastal pred kemenným sídlom v Londýne. Bol síce večer, ale letný. Na okolí teda panovalo len slabé prítmie. Pri oblúkovitých vrátach čakalo zoskupené služobníctvo, muž odený v drahom hábite, Justína usúdila, že by to mohol byť spomínaný Harry Thompson a po jeho boku stála matka pána Jeffreyho. Justínu väčšmi tešil pohľad na západ žiarivočerveného slnka, než pohľad na matku jej manžela, z ktorej vycítila isté znechutenie či znepokojenie. Usúdila, že celý pobyt v tomto kraji a v tomto sídle, vyhne sa stretnutiu tejto dámy, ak si ho sama nebude želať. Hoci Justína nepoznala príčinu chladného správania pani Jeffreyovej k jej osobe, myslela si, že pýcha tejto staršej dámy prevyšuje veľkorysosť a srdečnosť, neželá si poznať charakter synovej ženy.

Pravdupovediac ani Justína si neželá poznať charakter tejto panej. Je trúfalé povedať, že Jeffreyho žena odhadla skutočnú osobu a vlastnosti jeho matky? Prirodzene, že je. A preto si to Justína snažila uchovať v sebe samej.