Príbeh zo starého Anglicka

Na plese

,, Justína, je mi to ľúto. Skutočne ti nevadí, že pôjdem na ten ples bez teba?" nariekala Anna. Podala ležiacej sestre šálku čaju na zmiernenie bolesti. Vrúcne sa starala o Justínu, sedela vedľa jej lôžka, čítala jej knižku i vymýšľala svoje príbehy. 

,, Nie Anna, ty tam musíš ísť. Ukáž, že slečna Benningtonová je odhodlaná, inteligentná mladá slečna. Preukáž sa v dobrom svetle a buď na seba hrdá. Mladá dáma sa samozrejme musí chovať uvážene. Ale pamätaj, akokoľvek si zachováš svoju morálnu stránku, rovnako sa zabávaj, nemôžeš viesť večne intelektuálne debaty. Tancuj, smej sa, zhováraj sa o nedôležitých veciach. Proste buď taká, akú ťa chce spoločnosť vidieť, ale správaj sa tak, ako si sama myslíš, že je vhodné. Máš môj súhlas, ak si chcela počuť toto," usmiala sa Justína, pričom bolo možné spozorovať, že ľavý členok, ktorý mala vytknutý, ju zabolel. Snažila sa bolesť potlačiť.

,, Ďakujem sestrička, ale kto sa o teba postará? Tvoj manžel sa napriek tvojmu zdravotnému problému rozhodol, že pôjde. Aký je len netolerantný," zamračila sa Anna.

,, Nie je netolerantný. Len nechce sklamať Churchillovcov, musí tam ísť. Je to jeho povinnosť. Bolo by opovážlivé, keby sa plesu nezúčastnil. Aspoň ma môže ospravedlniť."

,, Keď tu pred nedávnom bola pani Jeffreyová, neprejavovala k tebe veľkú ochotu," poznamenala jej sestra, zatiaľčo si upravovala sukňu.

,, Od takých dobrosrdečných ľudí, ako je pani Jeffreyová môžeme očakávať len nepríjemnosti a žiadnu ochotu."

,, Dobrosrdečnosť je rozprávková vlastnosť," poznamenala Anna.

,, Prirodzene len vtedy, ak nejakú čítate," pridal sa do rozhovoru pán Thompson. Ani jedna dievčina nemala žiadnu predstavu o tom, že by vošiel niekto do izby.

,, Ach, Harry! Vystrašili ste ma!" Anna prudko dýchala, ale nie kvôli strachu, ale kvôli Harrymu. Bála sa, pretože čí viac s ním trávi čas, uvedomuje si, že k nemu prechováva isté city.

,, Nevyzeráte vystrašená, ale znepokojená, drahá Anna."

,, Nuž, som znepokojená, lebo sa nemá kto postarať o moju sestru," vyriekla Anna.

,, Sestra moja, ja sa dokážem o seba postarať, vari nie som malé dieťa. Ba dokonca ani neskonávam, potom mám všetku silu na to, aby som sa o seba postarala."

,, Nuž, to áno. Ale aj tak..."

,, ... ale aj tak musíte ísť na ten ples. Prišiel som presne kvôli tomu. Vo vašej izbe máte pripravené šaty." Justína pozorovala svoju drahú sestru. Zdala sa akási plachá. Čím to asi bude? Líca jej zdobil rumenec, neustále pozorovala pána Thompsona, ba dokonca sa niekedy nedokázala vykoktať. Láska. Je zamilovaná. Teraz je len otázne, či pán Harry Thompson prechováva voči nej rovnaké city. 

,, Ďakujem," nezmohla sa na viacej a vybehla z miestnosti. Neskôr si vyčítala, že nepozdravila ani sestru, nepovedala jej slovka, len ľahkovážne utiekla.

Skutočne. V jej izbe na ňu čakali rozprávkové snehobiele šaty. Jemnú saténovú látku, zdobili krémové kvetinky. Na hrudníku mala oblúkovitý výstrih, osí driek zdobila marhuľová stuha a zvonová sukňa sa ľahko trblietala. Prv, než všetci mohli zazrieť na dievku pripomínajúcu zjavenie anjela, sa Anna ukázala svojej sestre, ktorá tento úkaz potvrdila.

,, Buď opatrná," povedala Justína.

,, Aj ty, nepotrebuješ mať hádam ďalšie zranenie. Inak, Harry mi povedal, že bude o teba dobre postarané. A teraz, dovidenia sestrička," zakývala Anna Justíne a vytratila sa z miestnosti.

Dovidenia. To bolo jediné slovo, ktorého sa bála. Ako veľmi bola na seba nahnevaná. Keby len nebežala príliš rýchlo, keby aspoň nebola taká slepá a uvidela ten kameň. Možno by potom nemusela trpieť samotu. Ale predsa... Samota je jej známa priateľka, navracia sa síce po určitých obdobiach, ale stále na Justínu pamätá. Nemohla vstať, nemohla vyzrieť z okna, ako čierne koče plné nedočkavých ľudí, odchádzajú. Ako sa vytrácajú z obzoru. Nemohla... A to bolo to, čo nemohla zniesť, čoho sa vždy obávala, čo ju stiesňuje. Nemôcť. Nemôže milovať osobu, ktorá miluje ju. Nemôže sa postaviť k oknu a hľadieť vpred. Nemôže sa vyplakať. Koľko toho vlastne nemôže? Pani Jeffreyová svoju nevestu každú chvíľu sleduje a ešte väčšmi ju nenávidí. Ale prečo? Justína sa k Alexandrovi správa milo, zhovievavo a zdvorilo, presne ako by sa žena mala k svojmu mužovi správať. Majú oddelené lože, ale to nemení nič na tom, že ju musí nenávidieť. Nenávisť. Aké krásne slovo. Nenávisť je vynaliezavá a prefíkaná. Má všade oči otvorené.

***

Všetkým v sále bolo horúco. Anna sa opäť zavesila do Thompsonovej paže, pokračoval v rozhovoru, pričom jeho partnerka ho dychtivo počúvala.

,, Prišiel som v živote o toľko vecí! Som stále sám. Keby som stretol svoju lásku, alebo mal v živote nejaký cieľ, keby som len stretol niekoho... " Prechádzali sa medzi ľuďmi, ktorí práve tancovali. Pridal sa k nim pán Churchill. Harry Thompson začal tropiť žartíky, rozosmial každého, ktorý sa k nim pridal. Žartoval o niektorých starších ženách kvôli ich toaletám, alebo o mužoch, ktorí si často mýlia tanec s bojovými umeniami.

,, Považovala som vás za veľmi veselého človeka, ale teraz už viem, že ste najvtipnejší muž na svete," lichotila Anna. Išli tancovať, našťastie to boli jednoduché kroky, ktoré sa dali naučiť hneď pri prvom pozorovaní tanečníkov.

,, Áno, keď nedokážete uviesť do rozpakov spoločnosť svojou krásou, musíte ju aspoň zabaviť."

Musíte ju aspoň zabaviť... Znelo to tak dokonalo. Anna hltala každé jedno slovo, každý zádrhel či zakvílenie. Pán Harry Thompson vyzval svoju slečnu k tancu. Anna žiarila šťastím, čo viacej si mohla priať. Venoval sa jej, zhováral sa s ňou, poznal jej túžby i slabiny. Mal pocit, akoby ju znal celý život, pripadal si ako v nebi. Ožil. Začal ju milovať, cit, ktorý nikdy nemohol poznať, ktorý ho vždy obchádzal, sa k nemu nakoniec dostavil. Láska, aká je príjemná, ako pohladenie, ako závan jemného vetríka. 

Keď dotancovali a on si čím viacej uvedomoval, ako veľmi je zaľúbený, chytil Annu, och, prekrásnu Annu za ruku a položil jej otázku.