Príbeh zo starého Anglicka

Prechádzka

Justína sa zobudila vskutku do krásneho rána. Bolo teplo i napriek chladivým závanom vetra. Všetko sa zdalo príliš neskutočné. Prvý výlet mimo jej rodného kraja. Podľa jej úsudku ona sama nebola vôbec spontánna a na takýto výlet by sa určite nepodujala ak by nebola niekym prehováraná. Však teraz ju nik neprehováral, dostala ponuku, ktorú ako správna žena a manželka musela prijať, či sa jej chcelo alebo nie.

A teraz ako vzorná manželka vkročila do jedálne. Vzpriamene. Hrdo. S úctou. Ani nepoznala dôvod prečo zrazu začala byť sebavedomá, prečo si začala dôverovať. Už vyliezla z jamy nekonečných útrap a bôlu? Alebo len šplhala, aby bola čím viac, tým bližšie k vrcholu? Možno sa nedostala ešte stále ta, kde chcela, ale bola bližšie, kráčala ďalej, pokračovala, nevzdávala sa.

Jeffrey vstal a odsunul svojej žene stoličku. Usmial sa. Justínin pohľad spočinul na škodoradostnom výraze jeho matky. Nemohla mu porozumieť. Bol taký ctižiadostivý a jasný. Odvrátila ho. Jej oči, ako si sadala, zastali na úprimnom obličaju pána Thompsona. Justína usúdila, že reči ohľadom krásy ich hostiteľa nie sú až také pravdivé. Pravda, nemá súmerné rysy a tvár ma pokrytú drobnými jazvičkami, ktoré zavše možno spozorovať len zblízka. V tej nepeknej tvári, ako všetci vraveli, Justína pocítila oporu a dôveru, bol milý nie len v jeho správaní, ale aj v jeho vzhľade.

Sedela, jedla, popíjala červeného vína. Pani Jeffreyová ju neustále pozorovala. Vtedy Justína zneistela. Jeffrey si povšimol náhlu zmenu správania manželky a prihovoril sa jej:

,, Nie je ti nič, drahá?"

,, Nie," odvetila jemne.

,, Možno by tvojej žene neuškodilo trocha čerstvého vzduchu, Jeffrey. Bola by taká láskavá a spoločne sa so mnou podujala na veľkom dobrodružstve?" Jeffrey bol potešený priateľovou ochotou.

,, Myslím, že Justína nebude mať nič proti," odvetil.

Justína vstala, kupodivu vôbec nebola prekvapená. Poznala postranné úmysly Harry Thompsona, poznala svoje úmysly, a preto neochvejene podala svoju drobnú ruku svojmu spoločníkovi a vyrazili na prechádzku.

,, Povedzte mi prečo taký muž ako vy je ešte stále bez manželky?"

,, Myslel som si, drahá pani Jeffreyová, že tento rozhovor bude o vašom manželovi."

,, Ospravedlňujem sa, ale túžila som poznať pravdu."

,, Pravdu o čom?" zbystril pán Harry Thompson, keď vchádzali do parku.

,, Či ste naozaj taký pyšný a strážite každý jeden svoj peniaz, alebo ste pre ostatné ženy skutočne taký neatraktívny a škaredý ako sa povráva. " Poznala skutočnosť, že sa zachovala príliš kruto k takému milému spoločníkovi a jej narážky boli sebecké a neohľaduplné, ale Harry Thompson, muž, ktorý si zachová chladnú hlavu, nebol vôbec prekvapený.

,, Myslím, že ste ešte príliš neskúsená, no i napriek tomu ste čelila veľkej záťaži. Ja so skúsený a záťaži čelím celý svoj pochabý život. I napriek mojim úspechom je pochabý, áno drahá Justína. Už ako malé dieťa som bol ponížený nesympatiou k druhým. Vraveli, že som taký škaredý ako sivá kostolná myš. Smiali sa mi. Ale milá Justína, nevyčítal som im to. Ako ani nevyčítam svojej rodine, že ma nemajú radi. Žiaľ som zmierený so svojím studom. Nestarám sa o svoje peniaze, sú mu celkom ukradnuté, i keď mi pomohli ako tak získať moje postavenie v spoločnosti, ale v skutočnosti vďačím svojmu rozumu a sčítanosti. A ženy? Tie odrádza moja krása, moja nesympatia, nenamotajú sa ani na peniaze. Ako som vám už povedal som uzmierený človek."

,, Myši sú pekné, za to vy ste krajší a ušľachtilejší. Istotne si vo vás nejaká žena nájde obľubu."

,, Istotne i vy ste si našla obľubu u svojho manžela." Tu Justína postála a zosmutnela. Líca, ktoré pred chvíľou sa pýšil krásnym rumencom razom pobledli.

,, Nie. Obľuba nie. Len povinnosť voči nemu. Vďačím mu, že ma vytiahol od mojej rodiny, zároveň nenávidím kvôli uväzneniu v jeho vlastnom sídle, uväznil ma v jeho srdi. Odobrali mi..." posledné slová sa do uší Harryho Thompsona nedostali.

,, Odobral vám čo? Justína povedzte mi to, zdôverte sa mi. Nedržte to v sebe, lebo raz ani dýka vás tieto ukrývané pocity zabijú."

Justína+ verila slovám jej spoločníka. Verila všetkému, čo povedal a súcitila. Ale čo od nej považoval bolo veľmi náročné. Veľmi náročné.

,, Odobral mi... odobral mi lásku."