Príbeh zo starého Anglicka

Rozhodnutia

Prešla jeseň, odišla zima, nastala jar. Justína tápavo prežila šesť mesiacov v honosnom sídle Churchillovcov, bola vyťažená a unavená. Snažila sa prejaviť čo najviac húževnatosti vo svojom zamestnaní, ale pýcha a nevhodné správanie Grace jej uberali na sile. A hoci sa snažila nemyslieť na Jeffreyho, i tak jej neustále víril v hlave. I napriek tomu, že sa domnievala, že v celom Anglicku by nemohla natrafiť na územie, tak odlúčené od rušného spoločenského života a že utiekla pred svojím strachom, cítila v sebe akúsi prázdnotu. Prázdnotu, tak ničotnú a nezmyselnú ako sa jej kedysi zdalo len pomyslenie na Jeffreyho. Kedysi... Ako ťažko sa to opakuje. A ešte ťažšie sa priznáva, že je to pravda. Nemohla predsa niečo také tušiť, nikdy by ani len nepomyslela... A preto sa snaží na to nemyslieť. Uchráni sa tak pred energickou bolesťou, ktorá postihla jej srdce. Ale skutočne sa uchráni? 

Justíne sa urobilo zle od žalúdka, hlava sa jej točila a mala pocit, že omdlie. Vedela, že jediné vysvetlenie tejto nevoľnosti bolo pitie toho hnusného čaju a mizerná nálada. Navzdory tomu, že jej žalúdok robil v bruchu kotrmelce, opravovala pravopisné cvičenie, ktoré dnes dala Grace. Hodnú chvíľu musela nezbednú čarodejnicu presviedčať, aby písala. Je to ťažký oriešok, vlastne ten najťažší. Začala jej padať hlava ospalosťou a oči je kĺzali a klipkali. Z obrovského krbu sa prívetivo šírila žiara ohňa. V miestnosti bola tma. Justínina hlava skĺzla na nepohodlné knihy. Spala.

A zatiaľčo Justína driemala, vonku za oknom sa strhla riadna metelica. Blesky lietali po oblohe, ktorá hrala farbami. Hromy komponovali tú najstrašidelnejšiu melódiu. Pršalo. Kvapky dažďa sa rútili nadol a vpíjali sa do zeme, ktorá ich s nesmiernou radosťou hltala.

Do miestnosti, kde Justína pohodlne driemala na knihách, ktosi vkročil. Bola to žena,postaršia a nízka so širokým driekom, vkročila len v saténovom nočnom úbore a v ruke zvierala svieceň. Istotne pôsobila vydesene, bo neočakávala, že jej vážená zamestnankyňa bude ponocovať kvôli jej povinnosti. Vďaka jej známosti s pánom Jeffreyom je o Justínu veľmi dobre postarané.

Justína sa zobudila. Okamih ešte v obavách načúvala, snažila sa určiť príčinu jej zobudenia. Veľmi pomaly roztvorila oči a zbystrila na silnejúcu bolesť hlavy. Ako je len unavená. Trvalo jej, kým spoznala, kde vlastne driemala, čo jej vyčarilo aký-taký úsmev. Hlavu položenú na knihách, sediac na čalúnenej stoličke, jasne rozoznávala zvuk narážajúceho vetra do okien. Uvedomila si, že nie je vo svojej izbe, bo klipká očami v dubovom kabinete. 

Až teraz zočila, že dvere sú dokorán otvorené a v nich stojí čiasi silueta. V mihu-okamihu ju spoznala.

,, Dieťa moje! Niet s tebou dobre, keď takto ponocuješ. Ja nenútim ťa súriť sa v tvojej práci. Nezabudni, že i ty potrebuješ oddych. V poslednom čase nič iné nerobíš, len sa niečím zamestnávaš," hrešila ju pani Churchillová.

Justína stále rozmýšľajúc položiť si hlavu späť na knihy a spať, nepovedala nič.

,, Zdravý spánok ti prospeje, ale nie spanie na knihách, ver mi! Ach, Justína, si skutočne anjel. Však teraz anjel vyčerpaný. Potrebuješ oddych. Choď! Žeň svoje nohy do svojej komnaty!"

,, Ale ešte som neopravila..." nestihla dopovedať.

,, Nemusíš nič hovoriť. Kážem ti ísť do postele. Vyspi sa do krásy. Dobrú noc, anjelik."

Justína vstala, nemotorne sa zatackala a so štósom papiera odišla.

Únava jej pohltila i svaly. Vyčerpaná, umorená, prázdna. Je načase urobiť ďalšie rozhodnutie.

Rozhodnutia sú ťažké. Závisí na nich všetko, čo budúcnosť prinesie. Najhoršie však je, keď máme na výber z viacerých možností, ktoré si potom vybrať? Všetky sa nám na prvý pohľad zdajú vhodné, nesú v sebe istý zmysel, ale len jedna možnosť je správna. Jedna možnosť. Jedno rozhodnutie.

Milý čitateľ, určite podporíš moju myšlienku, že každý sme osoby mylného charakteru. Často krát máme vo zvyku pochybiť. Nie preto, že to bol náš ciel. Ale preto, že sme si vybrali nesprávnu možnosť. Nesprávne rozhodnutie. 

Justína vkročila do salónika s istou sviežosťou. Konečne spala ani kvetina. Neťažili ju žiadne zlé sny, nočné mory či neprívetivé myšlienky. Nový deň. A aký pekný. Po výdatnom daždi a umeleckom výkone bleskov a hromov, je vonku slnečno. 

,, Á, dobré ráno, Justína!" uvítala devu pani Churchillová.

,, Dobré ráno," Justína opätovala pozdrav s úsmevom.

,, Myslím, že si už urobila rozhodnutie," vyslovila pani.

,, Ale, pani Churchillová ako...." Justína zmĺkla pri pohľade na pani Churchillovú.

,, Už dávno som si sa s tebou chcela pozhovárať, drahá.  Tvoj príjazd ma podnietil k tomu, aby som udržiavala tvoj bezpečný duševný stav. Mienila som tak kvôli nášmu rozhovoru, ktorý sme viedli u pána Thompsona. Videla som ti na očiach ako pohŕdaš svojím manželom, žiarila v nich nenávisť a obrovský hnev. Mala som pre to porozumenie. Očakávala som, že príchod sem ti pomôže. Lenže od nášho prvého stretnutia si zjavne zmenila názor na svojho muža. Však?" tu sa pani Churchillová umlčala a dala jej priestor na odpoveď.

,, Áno," jednoduchá a prostá odpoveď, ktorá vyšla z Justíniných úst.

,, Som si viac menej než istá, že tvoje negatívne pocity sa obrátili v kladné a ty vo svojom srdci prechovávaš istý cit, ktorý neustále dáva popud tvojmu mozgu, aby myslel na Jeffreyho, je tak?"

Justína mĺkvo prikývla, čo donútilo jej spoločnicu ďalej rozprávať.

,, Vidím ti to na očiach. Odkedy si prišla, si smutná. Tvoja žiara sa vytratila. Viem, že je ťažké mať rada niekoho, kto ti ublížil, odstrčil ťa od tvojej jedinej lásky a nechal ju umrieť. A hoci sa Jeffrey k tebe správal nezdvorilo, neslušne a nepekne a ty si ho istú a dlhú dobu nenávidela, zmenila sa. A zmenilo sa aj tvoje mienenie o ňom. Prirodzené. Nečakala som to. Ale je to prirodzené. Tvoje oči žiaria, len čo vyslovím jeho meno. Justína, ešte predtým než ti poviem všetko, čo mám na srdci, povedz, ľúbiš Jeffreyho, ale pravdivo!"

Justína si vymýšľala rôzne okľuky ako sa vyhnúť jej otázke. Na jazyk sa jej však nedostavili žiadne slová. Len jediné, čo hlásalo áno. Ale stále si nechcela priznať, že to čo cíti v srdci, je láska.

,, Áno," napokon vyjachtala zo seba.

Rozhodnutia sú ťažké. Vynaložíme obrovskú námahu, aby sme sa im postavili a zistili, ktoré je to pravé a správne. Život je plný rozhodnutí. Jedno spravíme a čaká nás hneď ďalšie. Rozhodnutia sú ako priatelia, ktorým otvárame dvere a pozývame ich k nám do života. Rozhodnutia plné ťažkosti a bolesti. 

,, Nebudem brániť láske mladých a hlavne nie teraz, keď si potrebujú byť blízki, lebo minulosť im bola horká a budúcnosť nie je určená."