Justína si vytiahla z útlej medenej krabičky pero a v mysli zvažovala, čo povie Ronaldovi. Napísala si teda zdvorilú reč, vyjadrila v nej všetky svoje pocity, všetko, čo mu mala povedať, keď ju opustil. Ronila slzy, bola to veľmi plačlivá chvíľa. Justína vedela, že tieto okamihy nesmie preplakať, ba sa radovať, veseliť sa, že po odlúčení bude konečne s jej milým.
Preto si studenými prstami zotrela slzy z jej očí.
Roztvorili sa dvere a do miestnosti vkročila dievčina v hnedých vlnitých šatôčkach, s láskavým úsmevom a tácňou bielych hrozien.
Dievčinka bola šťastná, našla si niekoho, kto ju má rád a stará sa o ňu. Veď dnes ráno ju Justína prekvapila prenádhernou bábikou. Victorka sa rozplakala, vždy túžila po bábike, ale otec jej ju nikdy nekúpil. Sužoval ju pocit, že tento prenádherný darček si nezaslúži. Otec ju vždy učil kradnúť, ľudia sa jej vyhýbali. Mala na svedomí mnoho hriechov. Ale Justína ju pohladkala so slovami:,, Nemôžeš za to, aký bol tvoj otec. Teraz si pod mojou ochranou, nik ti neublíži, nik ťa nezraní a ak áno, bude mať čo dočinenia so mnou.''
Z malého ozdobeného stolíka Justína zobrala štvorcovú krabičku zo sametového tvrdého papiera, otvorila ju a podala Victórii. Dievčinke sa naskytol pohľad na zabalené drahé čokoládky, ktoré Justína ráno kúpila od pouličného predavača. Victorka si jednu zobrala, rozbalila a s veľkým nadšením vložila do úst. Šetrila si ju, pociťovala lahodnú chuť, jemná mliečna čokoláda sa jej rozpúšťala na jazyku, následne pocítila príval orieškov obalených v karamelu. Túto chvíľu by ani za mak nevymenila. Jej drobné telo sa vrhlo do náručia Justíny. Pevne ju zovrela. Bušilo obom srdce tak divoko, že keby malo možnosť možno by aj vyskočilo. Justína sa napokon vymotala z tohto zovretia. Mala plán. Musí ho uskutočniť. Ponúkla dievčinke ešte jednu čokoládu a následne jej povedala:
,, Dnes ho už konečne musím spatriť. Victorka, dnes ma budeš sprevádzať Parížom, musím navštíviť Pekárstvo u Webbera. Musím vidieť Ronalda a vďaka tebe, slniečko, to dokážem.
Justína si obliekla tmavozelené saténové šaty, ktoré si nechala priniesť. Cez svoj odev si prehodila plášť a so šťastím v tvári sa ešte prezerala v zrkadle. V dušičke ju však trápil istý nepokoj, bála sa, že Ronald na ňu zabudol. Trápilo ju aj to, že počas tohto odlúčenia sa odcudzili a ich postret bude len fiaskom. Cez vlasy si prehodila kapucňu a s ňou sa snažila odhrnúť všetky trápenia.
Vyšli z hostinca. Vonku bolo sychravo a vzduch bol nasiaty blížiacim sa dažďom. Nebola zima, ale Justína pociťovala chlad, ako ju zviera, ako sa na ňu lepí. Však onen nepríjemný pocit zvádzala na stres, nepokoj a netrpezlivosť. Zdalo sa jej to až príliš banálne, príliš jednoduché. Žeby konečne nastal už koniec tohto románu. Vráti sa k Ronaldovi a budú žiť šťastne až do smrti. Čosi ju opäť znepokojilo. Srdce dávalo najavo, že niečo nie je v poriadku. Tešila sa, teší sa tak veľmi až sa bojí, že sa sklame.Nesmie takto myslieť. Nesmie sa báť. Musí v sebe zdolať strach a byť odvážna.
Ľúbim ťa Ronald! Drahý už skoro zvieram tvoju teplú roku. Už skoro cítim tvoj vrúcny bozk.
Osmelila sa. Pritiahla k sebe malú Victorku a smelo zrýchlila v kroku.Pohľad na rozprávkové uličky Paríža za denného svetla bol magický. Victorka ukázala Justíne miestnu tržnicu. V kruhu postavených niekoľko stánkov, mraky ľudí sa obšmietali okolo nich a kupovali. Raz zeleninu, raz ovocie, potom hento a zase tamto. Nikdy sa nestretla s mestským ruchom, ani keď bola v Londýne. Jej manžel ju držal v sídle pána Thompsona ako psa. Cítila sa tak bezbranne. Ale tu, v tomto meste lásky, pociťovala príval energie a šťastia. Kostolné hodiny odbili dvanásť hodín.
,, Už to nebude ďaleko, mademoiselle. Môj otec ma tam neraz posielal žobrať, zrejme nebude chvályhodné, keď sa im zjavím pred očami. Poďte! Už len zopár uličiek!" hlásala Victória. Rovnako zosmutnela, ale po istom úpadku jej veselosti si spomenula na Justínine slová a ihneď jej mladú tváričku zdobil krásny úsmev.
ESTÁS LEYENDO
Príbeh zo starého Anglicka
Ficción históricaRomantický príbeh o Justíne a Alexandrovi Jeffreymu, ktorí nútene musia uzatvoriť manželstvo. Ako bude vyzerať ich spoločný život bez lásky? Postupom času sa zamilujú alebo budú žiť ako otrok a pán?