Až kým sa tajomstvá neprezradia

Dneska budem prezentovať...

Hovorí sa, že leto by sa malo užiť naplno či už s kamarátmi, s rodinou alebo s niekým novým, ktorého náhodne spoznáš na kúpalisku. Moje leto som si užívala akoby bolo posledné. No ten čas nestačil. Prešlo to veľmi rýchlo. Ono by mi to bolo jedno keby som sa nemusela sťahovať. Dozvedela som sa to až v marci po mojich pätnástich narodeninách. Otec chcel začať nový život a urobiť hrubú čiaru za minulosťou, ktorá nás dlho trápila, aj keď sme to nedávali najavo. Hľadal si prácu mimo našej dediny. Chcel začať úplne od znova. Trvalo mu vyše roka, kým našiel dobre platenú prácu a zároveň dobré podmienky. Čakala som to, ale netušila som, že budeme bývať až tak ďaleko od dediny. Prvému, komu som to oznámila, bola moja partia. Prišlo mi to strašne ľúto. Prečo musím odísť kam nechcem? Veď tu mám všetko! Malý pekný dom, skvelú partiu, známosti proste všetko. Viem aj tak by som musela chodiť do vedľajšieho mesta do školy, ale stále by som bývala v mojej dedine. Prvý ročník na strednej som si predstavovala inak. Vlastne celý ten čas, čo som mala chodiť do školy, som si predstavovala inak! Lenže my sme sa museli odsťahovať aspoň o desať dedín a dve mestá ďaleko a k tomu na konci mesta. Bývanie mi bude najmenej vadiť, aj keď budeme bývať v byte na 3 poschodí. Je to celkom útulný byt, len nebudem sa v ňom cítiť ako v starom dome, aj keď budem mať krajšiu izbu. Otec ma chcel rozveseliť, tak mi ju trocha prerobil. Mám veľké okno s veľkým parapetom, kde si môžem aj ľahnúť, síce nebudem mat vyrovnané nohy. Mám však pekný výhľad na ulicu. Otec mal aj na dom, len chcel viacej ušetriť. Na okrajoch bytovky sú najväčšie okná a sú tie byty trocha drahšie.

Posledný týždeň prázdnin sme sa sťahovali. To by nebola moja partia keby mi nepomohli. Najviac sa ponúkal Andy. Jeho priateľke Maje to veľmi vadilo. Vlastne nemala ma moc rada. Nikdy som nepochopila prečo. Chalani mi povedali, že vždy bola taká nepríjemná. Teda nie až tak. Bola jediná baba v partií tak sa jej to páčilo. Bola niečo ako drsniačka. Ale potom som sa ja pripojila a už to nebolo pre ňu až také výnimočné. Na začiatku mi to bolo ľúto aký sme mal medzi sebou vzťah, dokonca som sa snažila veľa krát napraviť, ale potom som si na to zvykla. Najviac na mne nenávidela, že si tak super rozumiem s Andym. S ním je asi vyše piatich rokov. Ale tá partia drží asi 7 rokov. Najprv ich bolo traja. Andy, Kevin a Filip. Všetci mali dvanásť rokov. Potom sa postupne chalani pridávali do skupiny. Ich heslom bolo: žiadne dievčatá v skupine. Lenže Andy bol ako hlava partie, a Maju nesmierne ľúbil, tak to chalani prijali. A ako spoznali mňa? Od Andyho som si kúpila psa. Mal mláďatko, ktoré našiel, stratené v lese. Nik ho nechcel. Všade lepil plagáty. On ho mať nemohol, lebo už mal dvoch psov. Keď som si ten plagát všimla, hneď som vedela, že ho chcem a že si bude super rozumieť s Jess, ktorú otec kúpil cez kamaráta. Maik bol malinké, šedo biele šteniatko s bledohnedými očami. Je Andy mi ho najprv nechcel predať, lebo si myslel, že som rozmaznané jedenásť ročné dieťa a o psov sa neviem starať. Veľmi sa o neho bál. Chcel ho dať staršiemu. Záležalo mu na tom psovi. Andymu bolo vtedy asi 14. Aj keď bol pubertiackom veku, rozmýšľal trocha dospelo. To sa mi na ňom najviac páčilo. To sme mali aspoň spoločné. Ja som sa s ním dohodla, že pokiaľ si ho niekto nekúpi, môžeme ho spolu venčiť. Súhlasil. Zobrali sme hneď aj jeho dvoch psov. Každý deň sme spolu strávili dve hodiny. Niekedy som mu nosila granule, cvičila som ho, proste starala som sa o neho a to čo najviac. Pomenovali sme ho Maik. Po dlhom pátraní sme zistili, že je to rasa Chowsky. Každý deň som sa bála, že si ho niekto kúpi. Niekedy som šla s ním sama, keď napríklad sa Andy musel učiť do školy, byť s Majou alebo chcel ísť s partiou von. O jeho partie sme sa veľa bavili, a rozprával mi zážitky, čo s nimi zažil. Vtedy bola u nich Maja asi pol roka. Každý deň sme sa mali o čom baviť. Niekedy mi bolo smutné, že ma nezoznámi s jeho partiou. Možno sa za mňa hanbí.

Raz som k nemu prišla. Mohlo to byť po mesiaci a pol nášho venčenia. Bola u neho partia. So smutným výrazom mi zoznámil, že Maika si pred piatimi minútami niekto kúpil. Nechcela som plakať, tak som sa len otočila a šla domov. Ani som sa nechcela s ním rozlúčiť. Bola som nahnevaná. Jediné čo som mu len povedala bolo „Tak aspoň ma už máš z krku." a šla som. „Počkaj!" zakríkol na mňa a ponúkol mi, že mi ukáže dom, kde teraz Maik býva. Tak sme šli. Čím dlhšie sme šli, tým bližšie sme boli k môjmu domu. So všetkými som si rada pokecala, aj keď mi do rozprávania nebolo. Odrazu sme zastali pred mojim domom. „Tak tu je jeho nový domov." Povedal Andy s nadšením.
„Ale veď.... to je môj dom..." Povedala som šokovane a navzájom nepochopiteľne.

„Ja viem. S tvojim otcom som sa dohodol, že si ho môžeš zobrať." Povedal s úsmevom na tvári. Otec bol na záhrade, takže nás asi počul a tak pustil Maika k bráne. Ja som od radosti objala Andyho, veľmi mu poďakovala a rozbehla sa za Maikom. Odvtedy sme sa častejšie stretávali ako aj s jeho partiou, ktorá ma hneď prijala. Do Andyho som bola od začiatku tajne zaľúbená. No po čase som si uvedomila, že ja ho nikdy nebudem mať, lebo v jeho očiach bola len Maja. Či to niekto tušil? Nie. Som výborná herečka. Síce aj teraz niečo k nemu cítim, ale už to nie je také silné. No aj tak ma veľmi bolí, že ho opúšťam. Vlastne všetkých. Pomaly celú cestu do nového zariadeného bytu som prespala. Šli sme otcovým autom Opel Astra v čiernej farby. Jess a Maik sedeli vzadu a pozorovali nové budovy, ktoré ešte nikdy nevideli. Celkom sa z toho tešia, lebo ľúbia objavovať nové miesta. Uvedomujú si vlastne,že odchádzame? Že sa už nevrátime? Že sa už len tak neuvidia s Andym? Tak im to závidím, že ničomu nerozumejú a majú to v podstate na háku.