Až kým sa tajomstvá neprezradia

(pokračovanie tretej kapitoly 1)

Ako som aj predpokladala. Hneď ako sme prišli, sme si prešli hotel, vybalili sme sa a mali hodinu pre seba. Ja som sa asi najrýchlejšie vybalila, zo všetkých. Po vybalení som rýchlo vyšla z izby, aby som konečne mohla zavolať Andymu. Vlastne pri vybalovaní vecí som na nič nemyslela, len na to ako budem počuť jeho hlas. Aj keď bola chodba prázdna, ticho tu však nebolo. Erik šiel na druhé poschodie, lebo ďalšia izba pre jedného bola obsadená. Tam šla profesorka Borná. Či to tak chcel alebo nie, neviem. Ja som na prvom poschodí tak som sa rozhodla ísť dole schodmi. Kým by prišiel starý výťah, ja by som to mala dva krát prejdené. Šla som pred hotel. Vytočila som Andyho číslo. Prvé pípnutie: nič. Druhé pípnutie: tiež nič. Až na piate zdvihol. Na rovinu som sa ho spýtala, čo potreboval. Ako som si aj myslela. Zase Maja. Stále to ide to do kolečka. Pohádajú sa, Andy sa mi posťažuje, začne rozprávať o rozchode, ja ho ukľudním, dajú sa dokopy a ja ostanem stále sama. Nechápem, prečo sa pomaly pri každej hádke premýšľa o rozchode. To už kde sme? Je pravda, že sú nádherný pár, aj keď to málo ľudí vidí. Pomaly celá partia si myslí, že im to nevydrží, lebo Maja je odporná. No z Andyho rečí je naozaj úžasná a milá. Ani on nechápe prečo, je pred ostatnými taká hnusná a s ním je ako anjelik. Možno preto sa mi Andy stále zdôveruje, lebo som už jediná, ktorá stále prikyvuje a dokáže stále to isté počúvať. Veľa krát som mu chcela povedať, nech už to ukončí lebo to nemá zmysel sa stále o tom istom hádať, lenže to on počuť nechce. Chce len aby som ho vypočula. A teraz som naozaj chcela počuť jeho hrubý hlas. Možno ju naozaj ľúbi, aj keď sa veľmi hádajú, nedokáže ju opustiť. Asi si už na ňu zvykol, čo nie je vo vztahu dobré. Nemusíte toho človeka uz lúbit, ale ste proste zvyknutý, ze je pri vás. Predstava, ze odrazu nebudete s ním trávit dni, je hrozná a tak budete spolu dovtedy, az kým to ten druhý neukončí. K Andymu zu konecne nic necítim. Už ho naozaj beriem ako dobrého kamaráta, ktorého som kedy si ľúbila, až kým som sa neodsťahovala. Viem, že nikto sa mi nebude viacej hodiť ako Andy, že ma nikto lepšie nebude chápať, lebo my sme úplne rovnaký. Máme rovnaké názory, milujeme tú istú hudbu, štýl obliekania, proste je toho veľa. No raz som sa stým musela zmieriť, že my nikdy nebudeme spolu, že je s Maju šťastný. To isté je aj s Erikom. Síce k nemu nič necítim, no viem že keby áno, nepozrie sa na mňa. Musím ale povedať, že krajšie oči som ešte nevidela. Neuveriteľne bledo modré a na okrajoch tmavo modré. Vedela by som ich celý deň kresliť. Hneď som sa do nich zaľúbila. Ani úsmev. Jeho výška ma fascinuje. Málo ľudí je vysoký ako on. Málo dievčat je vysokých ako som ja. Dokonca niekedy som vyššia než nejaký chalan. Andy je asi o dva centimetre vyšší odo mňa. Vsimla som si, ze pár ludí ma sledujú z okna ako sa prechádzam a popritom telefonujem. S Andym som volala hodinu. Po desiatich minútach som ľutovala, že som si na seba nedala šedý kabát. Celkom tu bola zima. Asi preto na mna ludia tak prevapene pozerali. Dneska riešil, že sa Maja stretáva s nejakým chalanom. Andy je dosť žiarlivý, co by som na neho nikdy nepovedala, lebo  sa reprezentoval, ako pohodový chalan, čo zachová vždy chladnú hlavu. Poradila som mu, nech on pôjde s nejakú babu von, nech jej to vráti alebo nech sa zachová normálne a na druhý deň by sa mali o tom porozprávať. Samozrejme sa zachoval normálne a šiel si ľahnúť, lebo on by Maje nikdy nemohol ublížiť, pri tom jej to šlo vynikajúco. Celkom ma omrzelo, že som mu to poradila. Nemala som sa už s kým rozprávať, lebo si už šiel ľahnúť ako vždy, keď m dám nejaké rady, ktoré si v posteli premyslí. Po hovore s Andym som hneď volala otcovi. Bol ešte v robote. Dlho som s ním teda nevolala. Nedalo sa to nazvať ani päť minút. Odrazu som sa cítila sama. Ani ma netrápilo, že vonku mrzne. Počas telefonovania s otcom, vyšli z hotela Erik, Laura a tretiaci. Každý si zapálil svoju cigaretu. Rýchlo som ukončila hovor. Nechcela som pred nimi telefonovať. Šla som do izby, kde som nehybne  ležala až kým neprišla profesorka Borná. Oznámila mi, že zachvíľku sa pôjdeme najesť. Šli sme sa do jednej reštaurácií navečerať. Dúfala som, že to bude aspoň dobré jedlo, keď otec vložil do toho veľa peňazí. Hlavné menu bola francúzska polievka. Bola vynikajúca. Po nej boli sírové špagety s kúskami kuracieho mäsa. Ako dezert, palacinky s nutelou alebo s džemom. Všetko som zjedla. Bolo to naozaj vynikajúce. Vlastne bola som jediná, čo všetko poslušne zjedla, ostatní len jedlo ofrflali, že to enbudú jesť. Sedela som medzi chalanmi, ktorí riešili hry. Prestane ich niekedy baviť táto téma?