Až kým sa tajomstvá neprezradia

(pokračovanie prvej kapitoly 9)

Ako som si aj myslela celý víkend som sedela pred telkou, venčila som, hrala CSko, čítala, bola na notebooku, čítala knihu, upratovala, varila, sprchovala sa, dokonca sa aj nudila. Zdá sa toho veľa, ale nie ak vás tá vec baví len hodinu. Dokonca vstávam okolo desiatej. Otec ma niekedy zobral na nákupy alebo len do centra. V centre som stretla spolužiačky. Určite ich pobavilo, že chodím s ocinkom po nákupoch. Alebo nie, neviem aké videla som ako sa n mňa stále pozerali. Bolo mi to jedno, lebo ho ľúbim. On, partia či príbuzný skutočne vedia, aká som. Teraz však ani moc nechcem aby ma niekto spoznával. Chcem sa venovať len škole. Hneď ako mi povedali, čo budeme preberať a ja som tomu nerozumela, tak som si niečo o tom pozrela. Andy si myslí, že mi trocha šibe. Vraj by som si mala k ním sadnúť, porozprávať sa s nimi, hlavne si užívať si strednú, ale čo ak to nechcem? Čo keď je pre mňa lepšie byť osamotená? V akom zákone sa píše, aby som sa musela s niekým baviť? Oni si môžu tiež ku mne prisadnúť a prihovoriť sa mi. Najhoršie na tom je, že v pondelok pôjdeme do múzea, z ktorého si vyberieme nejaký predmet z ktorého spravíme prezentáciu alebo povedať niečo o múzeum. Určite to budem robiť sama, lebo Erik určite nepríde. Projekt tiež budem robiť sama. Prezentáciu asi tiež, teda ak nepríde, čo je u neho dosť možné. Nás prvákoch chcú naučiť, ako prezentovať. Prvú prezentáciu spravíme so svojím budym. On má nám pomôcť a spolu to od prezentovať. Keď som prišla domov, napísala som Erikovi, o pondelku. Zas odpovedal sprostým Ok. Už mi začína liezť na nervy. Odpoveď na otázku či chce spraviť so mnou prezentáciu a od prezentovať ju, bola jednoznačná. Žiadna. Len si to prečítal, čo ma ešte viac vytočilo. Pochopila som, že to všetko bude na mne. Niečo som si pozrela o tom múzeu. Majú tam dosť pekných vecí. Zistila som, že sprievodca múzeu, nám nič o ňom nebude hovoriť, len čo je v ňom výnimočné, čiže predmety. Porozprávala som sa s otcom. Prehovárala som ho vyše hodiny, aby ma v pondelok neposlal do školy. Radšej si v pondelok sama spravím prezentáciu. Otec mi verí tak ma nechal, len nechce aby som vynechávala školu. Otcovu dôveru si človek veľmi dlho získava. To isté platí aj u mňa. Ja som sa nikdy neodvážila mu klamať. Obyčajne ma otec nenecháva doma. Je prísny. Povedal mi, ak tá prezentácia nebude dobre spravená, budem mať u neho problém.

V pondelok, som na tom tri hodiny robila. Zo všetkých webových stránok som hľadala informáciu, dokonca som bola aj v knižnici, ktorú som hľadala hodinu. Trocha som zablúdila a nevedela ju nájsť. Dúfala som, že nestretnem nikoho zo školy. Robila som to cez PowerPonit. Pani Profesorky nám povedali, že je to na nás, cez čo to budeme robiť. Hlavne nech to vyzerá pekne a čitateľne. Moja prezentácia bude dlhá asi pätnásť minút. Spravila som to krátke, ale keby niekto chcel vedieť podrobnosti, tak aby som mala odpoveď. Každý si mal vybrať jednu vec z celého múzea. Ja som si vybrala múzeu, to nikoho nenapadne zobrať. Vo Worde som napísala text, čo sa tam bude hovoriť. Poslala som to Erikovi na Messenger. K tomu som napísala:

Posielam ti to aby sa nepovedalo, že som ťa vynechala. Ak si to rozmyslíš napíš, dám ti tvoj text.

Pre seba som si to len vytlačila. Otec mi to samozrejme skontroloval. Páčilo sa mu to. Doniesol mi aj čipsy a pozreli sme si horor, aj keď bolo len sedem hodín a slnko ešte svietilo. Samozrejme sa spýtal na Erika, či aj on dal do toho svoju ruku. Povedala som mu pravdu. Nebol nadšený. Povedal mi len k tomu: „Nuž je to len tvoja práca. Rozhodni sa ako ty s ňou budeš zachádzať. Či ho do toho zatiahneš alebo nie. Či povieš učiteľke, kto to robil a kto nie, no pamätaj, že raz to bude niekto využívať. " Ja som len prikývla. Rozhodovala som sa. Poviem to profesorke alebo nie? Erik ma či tak alebo onak vysmeje. Ak jej poviem, že som to spravila ja, bude si myslieť, že som pyšná žalobaba, ak poviem že aj on dal to toho ruku, vysmeje sa mi za to, že bude mať dobrú známku a to ani nepomohol s myšou od počítača. Čo mám robiť? Prezentovať to budeme v piatok. Všetkých si vyskúša, lebo budeme prvú hodinu len skúšať pre seba a ďalšie tri prezentovať. Ja som sa už polovicu mojej prezentácie naučila, ale či sa dovtedy Erik ozve, je otázne.