Až kým sa tajomstvá neprezradia

(Pokračovanie druhej kapitoly 1)

Odrazu som sa zobudila na padanie kvapiek na moju tvár. Pozrela som sa pred seba. Bolo mŕtve ticho. Telefón mi už nehral. Jedine čo bolo počuť, bolo padanie kvapiek. Začalo pršať. Rýchlo som zobudila Maika a Jess. Reflexívne sa postavili. Rýchlo som schmatla deky, telefón a utekala do vnútra. Neboli sme veľmi mokrý, no aj tak som ich musela osprchovať, inak by neskoršie smrdeli. V izbe som sa pozrela na hodiny. Boli tri hodiny ráno. Prezliekla som sa do pyžama. Nechcelo sa mi už spať, tak som si sadla na parapetu. Chvíľku som pozorovala dážď. Pri mne ležala Jess. Nádherne voňala od šampónu pre psy. Dúfala som, že nezačne búrka. Jess sa jej veľmi bojí. Vždy som kvôli nej celú noc hore. Hladkám ju, až kým nezaspí. Maik sa až tak nebojí. Po chvíľke som si pozrela telefón. Andy mi pred pol hodinou napísal, či nespím. Pokúsila som sa mu zavolať. Po chvíli to zdvihol. Nezobudila som ho. Bol ešte hore. Porozprávala som mu, čo sa mi dneska ráno stalo. Spoločne sme sa na tom zasmiali. Oznámil mi, že už s Maju je všetko v poriadku. Už ma tá informácia nebolela ako kedy si. Práveže som sa tomu potešila. Väčšinou som mu potom zložila, lebo mi už nebolo do rozprávanie. Teraz som však nezložila. Rozprávali sme spolu do piatej rána. Potom sme už obaja boli veľmi unavený. Jess už na mne spala. Opatrne som ju dala na jej posteľ, ktorá je vedľa môjho nočného stolíka. Maik leží pri nej. Jess má krémovú postielku a Maik čiernu. Maik spal, keď so ju ukladala. Pomaly som si ľahla na posteľ. Odpísala som pár ľudom na facebooku a na whatsappe, aby sa nepovedalo, že neodpisujem. Ako som dala telefón na stôl, zatvorila oči, okamžite som zaspala.

Som v škole. Kreslím si strašidelnú tvár s malými očami a širokým úsmevom. Až keď som sa poriadne pozrela čo kreslím, odhodila som zošit. Poobzerala som sa okolo seba. Trieda je prázdna. Odrazu sa tam objavil Andy. Bol tam s Maju. O niečom sa rozprávali. Neviem o čom. Nevidia ma. Začali sa vášnivo bozkávať. Postavila som sa, aby som šla potichu preč. Neviem odkiaľ, ale mala som pocit, že ma obaja nenávidia. Najprv som sa nemohla postaviť, akoby som bola prilepená na stoličke. Keď sa mi to po dlhšej dobe podarilo, Andy ma zbadal. Maja sa na mňa nahnevano pozrela. Nešlo sa mi hýbať. Andy šiel za mnou s nahnevaným výrazom. V ruke mal nôž. Keď som si ho všimla, pozrela som na Maju, ona sa len smiala. Nešlo sa mi hýbať dokonca ani kričať. Andy bol čoraz bližšie a bližšie. Bála som sa o svoj život. Konečne som mola vydať zo seba hlások a pohnúť sa. Pomaly som ustupovala do zadu a kričala po ňom: "Andy stoj!, Andy tom ja Em!, Nechcela som vás vyrušiť!, Prepáč mi to, Prosím nezabi ma!" Ani jedna veta na neho nefungovala. Stále šiel po mne. Strach rástol. Andy už bol pri mne. Pravú ruku v ktorej mal nôž zvdihol aby ma šiel bodnúť. 

Zobudila som sa celá spotená. Čo to malo znamenať?  Po pár minútach som si uvedomila, že to bol len sen. Pozrela som sa na hodiny. Bola jedna hodina. Začudovane som sa pozrela ešte raz na obrazovku od telefónu. Nevidela som zle. Naozaj už bolo po obede.