Až kým sa tajomstvá neprezradia

(Pokračovanie piatej kapitoly 8)

Sedím si na gauči pri krbe a čakám kým ostatní prídu. Ako vždy, len tento raz šiel čas pomaly... Profesorky si chcú popozerať dedinku s pánom Janom. Nemala som na nič náladu. Andymu som sa nemohla dovolať. Vlastne ani neviem, čo by som mu povedala. Chcela som ho len počuť. Erik si ku mne pomaly prisadol.
"Si v pohode?"
"Všetko som pokazila tak hádaj."
"Nič si nepokazila, len si povedala, čo si mala na srdci. To len tvoji kamaráti sa divne zachovali."
"Prepáč, ale nechcem sa o tom baviť." Povedala som podráždene
Erik ma len objal a venoval sa mi celý deň. Jeho účel bol má rozosmiať. Vďaka Erikovi som na tú udalosť nachvíľu zabudla. Pridali sa k nám aj ostatní. Samozrejme ich zaujímala tá udalosť s Andym, ale nič som im nepovedala. Keď prišli za nami iní žiaci, Erik ich hneď poslal preč. Bol niečo ako môj rytier. Vanese to asi vadilo, lebo ostala nejaká podráždená.
"Bože načo sa hrá na citlivku? Nech to povie, lebo takto to ešte horšie vyzerá." dookola opakovala podobné narážky na mňa. Erik ju poslal preč s rečami:
"Ak sa ti nepáči tak choď aj ty preč."
Bola som prekvapená jeho reakcie, ale nevyjadrovala som sa k tomu. Vanesa aj tak ostala síce tiež bola prekvapená ako ja, čo ju muselo určite nahnevať, ale už nepovedala ani pol slova. Momentálne som bola slávna osobnosť, ktorej sa niečo udialo, žiaci sú novinári bez úcty a Erik je môj ochrankár. No chalani čo patrili do partie boli v pohode a celú cestu sme sa smiali. Po krátkej prechádzke sme sa šli konečne lyžovať, kde som úplne vypla. Užívala som si vánok, ktorý mi fúkal na moju bledú tvár. Lyžovala som s Erikom, lebo chcel byť celý deň so mnou. Na uprené výrazy žiakov som si dávno zvykla. Dokonca aj celú cestu domov sedel so mnou Erik. Stále sme sa rozprávali, len Vanesa bola niekedy nápadne tichá alebo chcela nasilu získať pozornosť. V ten deň som si našla v ruksaku papier. Stálo tam:

Dávaj si pozor na Vanesu.

Keď sa ma spýtali chalani čo to je, povedala som, že starý papierik, ktorý som hneď zahodila. Nemám poňatia, od koho som to dostala a hrať sa na detektívku sa mi nechcelo. Nechala som to tak. Možno sa páchateľ sám prezradí. Odkedy sa rozprávam s Erikom zmenili sa štyri veci. Vanesa sa so mnou každým dňom menej baví, Laura už za Erikom vôbec nechodí, Erik chodí každý deň do školy a odrazu majú žiaci väčší záujem ma spoznať. Dostalo sa to aj k štvrtákom tak si chvíľu zo mňa uťahovali. Pár krát ma cez Vianočné prázdniny pozvali von na horúcu čokoládu. S otcom som prežila normálne ako obyčajne. Len my dvaja. Každým rokom je Vianočná atmosféra slabšia. Ale darčeky sme si aj tak dali. Otec mi kúpil vysnívaný telefón po ktorom som dlho túžila. Ja som mu kúpila pár ponožiek z ktorých sa otec nesmierne teší a oblečenie, lebo otec si nikdy nezájde nič kúpiť. Buď nemá čas alebo sa mu len nechce. Nebyť mňa, stále by mal na sebe jedno tričko a rifle. S Andym som dodnes nehovorila ani nepísala. Nezdvíhami ani mi neodpisuje. Strašne mi chýba. Niekedy si za ním poplačem. S partiou si tiež málo píšem. Mám pocit, že ešte len teraz mi začína nový život. Čím viac mám menej kontaktu so starou dedinou, tým viac mám pocit, že tu už do mesta patrím.