Až kým sa tajomstvá neprezradia

(pokračovanie prvej kapitoly 2)

Prvý deň v škole.

Ráno som sa s nechuťou zobúdzala, ale priznám sa, že som dúfala, že to dopadne dobre. Vraj budeme niekedy spolupracovať s tretiakmi, dokonca budeme s nimi chodiť do triedy. Najlepší z nich nás môžudoučovať. Vraj prvú hodinu máme s nimi, aby sme sa naoko spoznali. Budú staršía možno nebudú až takí zlí. Možno... Odrazu som mala pocit, že dlho ležím vposteli. Koľko je vlastne hodín? Pozrela som sa na telefón. Do riti! Je7:30! Rýchlo som sa obliekla, umylazuby, zobrala kabelu, rýchlo si zobrala do ruky čokoládový kroasant, ešte razskontrolovala ako vyzerám a šla som. Nestihla som si ani vlasy spraviť. Rýchlosom si zobrala skateboard a vyrazila som. Nemám nejakú ťažkú kabelu? Len dúfam,že mi do nej Jess nevliezla, ako to ona ľúbi. Nie raz sa to stalo. Hlavne keďsme šli na výlet, mala som na posteli nachystanú kabelu v ktorej nebolo veľavecí. Jess to zneužila a do kabele nenápadne vliezla. Jess v nej rada spáva.Keby som si nevšimla váhu kabely, určite by šla s nami do múzea. Moja škola sina to zvykla a uvítala ju hneď, dokonca sa s ňou aj hrali. Nikomu neprekážala.Tú kabelu mám dlho. Je čierna a v strede je logo Convers. Zipsy sú na okrajochbiele a stred je čierny. Má štyri vaky. Najmenší je vpredu v strede a nie jeprišitý zipsom. Vlastne na ňom je prišité to logo. Ostatné sú a idú za sebou.Taká obyčajná no veľmi pre mňa znamená. Mám ju od svojich dvanástich.Nevymenila by lebo som ju od Andyho na dvanáste narodeniny. Veľa sa do nejzmestí, nie je ťažká a hodí sa k môjmu outfitu. Môj dnešní outfit? Červeno-čiernepruhované číňanky, bledé rifľové kraťase na konci sú potrhané strapce, mám nanich reťaz ktorý rada nosím na každých rifliach alebo kraťasoch. Tielko sommala dlhé až dopol zadku, šedej farby av strede bol biely otlačok. Biela lebka, ústa ma otvorené a na hlave sú tribledo rúžové ruže, a na rukách mám čipkované rukavice bez prstov v čiernejfarby. Tento outfit Andy na mne miloval. Vždy bol z neho unesený. Aj mojevlasy. Nemám ich rovné, a ani moc kučeravé. Mám proste veľké vlny a často sa mistrapatia. Ani hodinu mi nevydria byť učesané. Aby mi moc nesvietilo do očí,dala som si pilotné okuliare v hnedo zlatej farby. Prišla som do triedyneskoro, lebo som musela ísť do riaditeľne sa spýtať, v akej triede som.Riaditeľ bol milý a odprevadil ma tam. Hneď vedel, že som tá, čo sa nedávno prisťahovala. Nevyprevadil ma až k triede, ale len k chodbe a prstom mi ukázalna zatvorené dvere. Meškala som asi desať minút. Zaklopala som sa a potichuvošla do triedy. Boli tam dve učiteľky. Jedna moja triedna a druhá z druhejtriedy triedna. Naša má okolo 25, jej priezvisko je Borná. Aj keď vyzerá milo a pekne, vycítila som z nej veľký rešpekta že je strašne prísna, (jej rovný postoj, priami pohľad, stiahnuté sako,upravené a obtiahnuté sukňa nad kolená ju prezradilo) za to normálne je celkommilá. Určite sa riadi heslom: Mimo školy môžeme byť kamaráti, ale v škole somtvoja učiteľka. Má dlhé rovné vlasy po lopatky ostrihané do špicu, je štíhlaale nízka, takže nosí vysoké topánky. Ich učiteľka má okolo 40, jej priezviskoje Polučná. Má blonďavé kučeravé vlasy po ramená, ona je trocha vyššia, ale jeviacej pri sebe ale zase nie moc. Ona nenosí vysoké podpätky, ale lendvojcentimetrové. Stretla som ich, keď som sa sem s otcom prisťahovala, nám totu ukazovali. Obe boli ku mne milé. No ich výraz teraz nevyzeral nadšene.Všetky oči boli na mne. Super. Prvý deň a už mám zlé meno. „Prepáčte, žemeškám. Zaspala som." Povedala som a musela som sa niekedy poriadnenadýchnuť. Zahrala som sa, že som celú cestu utekala. U učiteľov to vyvolátrocha snahy prísť, čo najrýchlejšie do školy. Borná sa na mňa milo usmiala apovedala. „Je to prvý deň tak Vám odpustím. Ale nabudúce prosímnemeškajte." Prikývla som a pozrela som na voľné miesto. Bolo vzadu priokne. Už som vedela, kde budem celý rok sedieť. Ako som si šla sadnúť, všetcisledovali moje kroky. Bolo to nepríjemné. Sadla som si, otvorila som kabelu. Bola v nej Jess.