Až kým sa tajomstvá neprezradia

Súčasť môjho života

Sobota (druhý týždeń v marci)
Je 14tého marca. Deň na ktorý nikdy nezabudnem. Deň, ktorý mi zmenil život. Deň, ktorý pre mňa dnes veľa znamená. Dnes sa mám stretnúť s Erikom. Navštívime jednu dedinu, kde je nádherný les s potôčikom. Dlho som tam nebola. Chcela som to miesto ukázať aj Erikovi. Dokonca nám krásne svieti slnko. Vonku nie je zima, akurát na mikinu a na rifle. Už si pomaly zvykám na toto teplé počasie. Konečne si nemusím tristo vrstiev oblečenia na seba obliekať, aby mi bolo aspoň trocha teplo. Na Vianoce som prvý raz oslavovala s otcom sama, lebo napadalo veľa snehu, takže sme sa nemali ako dostať do našej dediny. Hneď deň po Vianociach som navštívila Erikovu rodinu. Všetci ma tam očakávali a tešili sa na mňa, hlavne jeho mamina, ktorá si ma neskutočne obľúbila. Odvtedy ich častejšie navštevujem. Silvestra som tiež oslavovala s ocinom, aj keď som túžila sa pripojiť k Erikovi, ktorý šiel s partiou niekam oslavovať. No nechcela som nechať otca samého. Myslela som si, že Erika cez Silvester neuvidím. To by nebol však on, keby ma neprekvapil. Ako prešla polnoc Erik s Romanom prišli za nami a pripili si s nami s pohárom šampanského. Od samého začiatku bol s nami Martin so sestrou, ktorých som pozvala. S Erikom a Romanom si hneď sadli a bol to nádherný večer. Odkedy som Erika odmietla na párty nič sa nezmenilo. Stále sme sa stretávali, no tej noci sme už viacej neprehovorili. Téme láska, sa vždy Erik vyhýbal. Bolo vidieť, že si noc zapamätal a trápilo ho to, no nechcel to priznať ani o tom hovoriť. Bolo mi to veľmi ľúto.  Každý deň prišiel Erik pre mňa, aby sme spolu mohli ísť spolu do školy. Dokonca keď skorej skončil, čakal na mňa v škole, aby ma zase mohol odprevadiť domov. Každú prestávku prišiel za mnou do triedy, ak ma nenašiel v bufete kde som bola so štvrtákmi. Veškerí čas, čo sme mohli stráviť spolu, sa snažil využiť. Každý deň mi doniesol nejakú sladkosť alebo nejakú maličkosť, aby ma potešil. Bojoval ešte o mňa. Každý, kto sledoval jeho správanie pri mne, videl, že ma Andy ľúbi. Roman mihovoril, že ešte nikdy Erik dlho nebojoval o dievča. Ani nemusel. Veď po ňom ide každá. Teda až na mňa.
 

 V škole sa hovorilo o nás ako o najkrajšom páre. Na začiatku mi to liezlo na nervy. Asi preto, lebo som si to sama priala, aby to tak bolo, no bála som sa vzťahu.  Šiel s nami Roman, lebo žiadny autobus tam nevedie a ak áno, časovo by nám to nevyhovovalo. Roman si požičal od otca auto, lebo tá dedinka je celkom ďaleko a svoje mal v oprave, ale do parku s nami nepôjde. Vraj chce navštíviť starého kamaráta, ktorý býva neďaleko tej dediny. On o tam ešte nebol, tak sa budem musieť sústrediť na cestu a a nieako vždy sa len pozerať do okna a sledovať, všetko naokolo. Erik šoféruje dosť dobre. Pár krát som mala tú česť ho vidieť, keď ho Jakub učil. Od marca si začne robiť vodičák, tak mu pomáham sa učiť teóriu. Ide mu tu dobre a dokonca sa rýchlo učí, no sám bol prekvapený, že toho toľko viem. Raz som poprosila Romana, aby som si mohla zajazdiť, lebo to auto má neskutočne krásny zvuk motora a dobre sa na ňom jazdí. Obaja boli prekvapený, že viem tak dobre jazdiť. Tiež si plánujem spraviť vodičák. 

‚‚Strašne som zvedavý kam ideme. Snáď tam bude naozaj krásne ako hovoríš. Inak ako si to miesto našla? Nikdy som o ňom nepočul.'' Zakričal Erik. Skoro som ho ani nepočula cez tú hlasitú hudbu. Hralo nám Gladiator – Láska. Hneď som ju stíšila.
‚‚Chodila som sem s mamou na prechádzky. Tam sa dala s otcom dokopy. Potom som to miesto ukazovala len ľudom na ktorých mi veľmi záležalo.'' Odpovedala som, hladiac mu do jeho krásnych očí.
‚‚Koľko ich videlo?'' Spýtal sa.
‚‚Len Andy. A o chvíľu aj ty.''