Až kým sa tajomstvá neprezradia

(Pokračovanie štvrtej kapitoly 3)

Nakoniec som sa prinútila sa prihovoriť.
„Ďakujem." Povedala som. Nechcela som sa na neho usmiať aj keď si odo mňa zaslúžil minimálne objatie.
„Nemáš zač, ale toto bolo od teba naozaj sprosté. Čo keby som tu nebol?" Povedal nahnevane.
„Vedela by som sa obrániť. Nebol by prvý komu by som rozbila nos. A Maik je dosť násilný, keď vidí, že sa bránim. Vtedy sa ho bojím aj ja." Povedala som mu. Jeho pohlaď vyzeral akoby bol na mňa nahnevaný. Akoby ma mal na starosti.
„Hm.. no dobre, ale pre istotu ťa odprevadím domov." Trval na tom, ani nečakal moju reakciu a šiel mojim smerom.
„Zvládnem to sama. Je to len dvadsať minút odtiaľto." Povedala som mu s úsmevom.
„Veď mi veríš, tak ťa nechcem sklamať." Usmial sa na mňa ale jeho tón hlasu znel stále nahnevane. Šli sme pomalým krokom, lebo Maik s Jess, furt niekde zastavili, aby si označili miesto alebo ho len očuchali. Prvé tri minúty boli nesmierne tiché, až kým sa Roman neprihovoril.
„Prečo si mi verila? Čo keby som bol taký istý ako Viktor?" Takže sa ten chalan volá Viktor..
„Nie si. Viem čítať ľudí. A tebe sa to absolútne nehodí. K tomu v obchode si sa vyjadril, že by si ma nechcel len do postele, ale na niečo viac, lebo na také vzťahy ty nie si. Takže by som ti nemala byť až tak ukradnutá." Uprene som sa mu pozerala do očí, akoby o nič nešlo.
„Ty si nás počula?" Povedal prekvapivo. Navzájom ho to trocha nahnevalo.
„Hej." Povedala som tichým tónom.
Odvtedy sme boli necelých päť minút ticho. Bolo z neho cítiť, že sa na mňa hnevá a premýšľa. Celú cestu sa pozeral dopredu. Prečo ma odprevádza, keď sa na mňa hnevá? Napokon som sa ja odhodlala sa prihovoriť.
„Pozri ak si na mňa nahnevaný nemusíš ma už odprevádzať. Už to mám len desať minút cesty."
„Sľúbil som ti to. A nehnevám sa na teba. Len som prekvapený." Jeho tón hlasu však znel inak.
„Prečo ti na mne záleží?" Opýtala som podráždene a tvárila som sa nechápavo.
„Lebo záležíš môjmu bratovi. Ako vidím, nie si zadaná, ani Viktorovi si sa nevyhrážala, že pošleš na neho svojho priateľa jedine ak by si mala malého a slabého chalana, čo nie je tvoj typ, takže nás Erik klamal, že niekoho máš, čo on nerobí. Chránil ťa pred nami, takže ťa chce mať pre seba inak, by to nerobil." Povedal zamyslene a vyrovnane. Čo?
„Nemyslím si to, lebo sa s Erikom nebavím, ani mi neodpísal, keď so chcela s ním robiť projekt." Povedala som vyrovnane.
„Tak si mu určite dala najavo, že ho nechceš a teraz bude čakať, kedy mu asi dáš šancu. Pozri ja svojho brata poznám veľmi dobre. Aj ja viem prečítať ľudí a Erik mi dal teda zabrať, kým som ho poriadne pochopil. Hovorím ti. Chce ťa." Jemne na mňa žmurkol, kým ja som mu vôbec neverila. Prišlo mi to absurdné. Videl to na mne.
„Pozri Erik nie je ten typ, čo by sa za dievčatami dobíjal, keď cíti, že to teraz nemá cenu. On si vyčká na svoj čas a keď bude pripravený, osloví ťa, ver mi. Len tie čo berie do postele sú mu ukradnuté, lebo sa ľahko dajú dobiť. Ty však vyzeráš na milé dievča, inak by si sa ku mne tak milo nesprávala, keďže ma nepoznáš, skôr by si sa ma dávala od seba preč, no neveríš mi dostatočne, čo ukazuje medzera medzi nami a tvoje pevné telo pripravené na čokoľvek. Určite si aj inteligentná, lebo spraviť sama projekt bez pomoci tretiaka a k tomu na jednotku, nie je určite práca pre hlupáka a určite sa vieš o seba postarať, čo by som aj povedal že si aj zodpovedná a máš rada veci pod kontrolou. Na to, ako si sa hrala na drsniačku typujem, že žiješ bez mamy alebo nemáš s ňou dobrý vzťah, lebo ona by tvoje chlapčenské správanie krotila, nepustila by ťa tak neskoro von a určite by nechcela mať doma dve veľké zvieratá." Šokoval ma.