Až kým sa tajomstvá neprezradia

(pokračovanie tretej kapitoly 11)

Od Martina som šla do sprchy, obliekla si biele tielko, červeno čiernu košeľu so kvádrami, tmavomodré, roztrhané rifle, ktoré ozdobovali reťaze. Obuv bola obyčajná. Čierne Číňanky s bielymi šnúrkami. Ruky ozdobovali čierne, kožené rukavice. Uši kamienkové náušnice. Mali tvar kvádra a boli uložené od najväčšieho po najmenší. Rada som nosila takéto veci okrem náhrdelníka, retiazok, hodiniek a náramku. Aj keď náramky nerada nosím, od Andyho som si nechala. Kúpil ho v Chorvátsku. Bol drevenený a na ňom boli krúžky, cez ktoré ich stred šla guma. Desať obyčajných bledohnedých krúžkov, jeden malý tmavo hnedý, veľký hnedý, malý hnedý a zase sa to opakovalo. Kruhy boli tenké tak sa im tam dostalo dosť. Veľa pre mňa ten náramok znamenal. Nehanbila som si ho ani teraz nasadiť. Aj tak pod košeľovými rukávmi nebol vidieť. Do šenku som šla rýchlym krokom. Mala som dosť času, ale to bolo moje normálne tempo. V šenku som na ňu čakala asi desať minút. Medzi tým som si objednala pol litrovú, čapovanú kofolu. Pozerala som si aj, čo je nové na facebooku. Niektorým som odpísala na správy. Ani som si neuvedomila, že na ňu desať minút čakám. Nemeškala, čo ma potešilo. Prišla presne na čas. Jej som tiež zobrala kofolu. Chvíľku bola prekvapená. Ako si odpila si z nej jeden dúšok, poďakovala mi. Mala na sebe Dlhé obtiahnuté tričko v bielej farby, čiernu koženú bundu a bledomodré rifle. Obočie mala dofarbené a pery si ozdobila tmavým rúžom. Malo farbu medzi červenej a fialovej. K jej bledej tvári to dokonalo išlo. Vedela sa vždy dobre obliecť a namaľovať aby to vyzeralo dokonalo. Účes sme mali rovnaký. Jediné, čo sa mi na nej nepáčilo, bolo jej fajčenie.

„Prekvapilo ma, že si mi ten list napísala." Povedala som s úsmevom.

„Prečo?" Povedala Vanesa drzo. Popritom pokrčila svoje namaľované obočie.

„Ja neviem. Nečakala som, že my dve budeme kamarátky. Veď si v Laurinej partií. Sama si povedala v tú noc, ako ma ona nemusí." Celý čas som sa jej pozerala do očí. Nútilo ma to.

„To neznamená, že teraz ja sa nemôžem s tebou baviť. Viem, znie to odo mňa hlúpo, lebo sa budeme len za školu baviť, ale obe dobre vieme, že takto to bude lepšie. Inak podľa mňa si normálna a milá."

„Ďakujem."

Celý čas sme sa rozprávali. Dozvedeli sme sa o sebe toho dosť. Dokonca sme mali toho veľa spoločného. Napríklad bojové umenie. Síce ona chodila na taký, kde sa bije ako na ulici. Jej kamarát to organizuje. Navrhla mi, nech sa tam prihlásim. Robila som sa, že sa neviem dobre biť. Nikomu som to nehovorila, lebo raz sa môže z neho stať nepriateľ a bude pripravený, že si skúsený a silný. Poradila som to aj Vanese. Tá sa na mňa milo usmiala. Vopred nečakala odo mňa odpoveď na otázku, či sa viem biť. Bolo mi s ňou super. Ponúkla som sa jej, či nepôjde so mnou zajtra sa postarať jedno dieťa. Polovicu peňazí by som jej dala. Súhlasila, ale peniaze nechce. Hneď na to som napísala otcovi SMS, aby informoval kolegyňu. Dohadovali sme stretnutie a podobné veci. U mňa má byť Vanesa o tretej. Otec nás k jeho kolegyni zavezie. Vanesa nie je veľmi na učenie, tak sme sa dohodli, nech donesie nejaké dobré filmy, hlavne čo najviac hororov. Popri filmoch, by sme si spravili domáce úlohy. Ja som mala už polovicu hotovú. Niekedy som si ich aj cez prestávky robila. Nechcelo sa mi to doma robiť. Doma som chcela mať svätý pokoj. S Vanesou som bola do deviatej vonku. Prišla mi ako super dievča. Je neskutočne milá a inteligentná. Aj tak si chcem na ňu dávať pozor. Myslím si, že ani Vanesa sa mi hneď otvorila, ako to na prvý pohlaď vyzeralo. O Erikovi a Laure sme vôbec nehovorili. Nemám rada ohováranie. No je pravda, že každý berie inak ohováranie. Niekto to berie tak, že keď len spomenieš jeho meno je to ohováranie a druhý zase to berú až vtedy, keď si to ten druhý uvedomuje. U mňa je to takto: Keď človek spomenie druhé meno, že sa s ním napríklad stretol a povedal, čo sa medzi nimi udialo a aký má na to názor nie je ohováranie, ale keď človek si vymýšľa nejaké veci o druhom a stále na ňom ohovorí, je už ohováranie. Ako to berie Vanesa neviem.