Až kým sa tajomstvá neprezradia

(pokračovanie prvej kapitoly 4)

A zase všetky oči padli na mne. Ja som sa s nahnevanou tvárou pozrela na pani profesorku. Prečo musím mať najhoršieho žiaka ja?! Profesorka asi videla hnev vo mne tak dodala:„Angelová viem, že to bude pre vás trocha ťažké, ale nenašla som nikoho, kto by bol lepší než vy. Snáď to tie dva roky vydržíte." Dva roky?! "Prosím Hrdý prisadnite si teraz k nej, nech mám prehľad. Koho som už vybavila a koho nie. Ostatní budete stáť, pokiaľ vás neroztriedim. "Jasne... najlepšia kombinácia je, šprtka a najhorší žiak. Erik si ku mne prisadol. Bože tak nádherne vonia. Celý čas som si kreslila a nenápadne kŕmila Jess. Pozrel sa na mňa. Všimol si aj Jess. Trocha sa pousmial, no keď videl ten nezáujem, tak si ľahol na lavicu. Super... Snáď to nikomu nepovie. Nenápadne som sa naokolo pozrela. Keď sa mi stretol pohlaď s nejakou babou, videla som jej ten menšiu nenávisť. Čo by dalo dievča, keby bola s ním no ja asi nič. Bože prečo sa na mňa tak všetci pozerajú? Ja za nič nemôžem. Alebo sa ma mám ospravedlniť, že som zodpovedná? Pozrela som sa na Erika, ktorý nehybne ležal na lavici. Skús mi tu chrápať a zabijem ťa. Dala som si radšej slúchadla. Šla som si pozrieť, čo nové na facebooku nech nejako zabijem čas. Telefón som mala pod lavicou aby si profesorky nič nevšimli. Ako som zapla internet, začal mi nehorázne vibrovať. Boli to správy od partie. Ach ja tých chlapcov zabijem. Vlastne, oni sú zatiaľ jediné, čo mi vyčarilo úsmev. Správy boli v tvare: Drž sa!, Uži si deň, len prosím ťa, nikoho tam nepozabíjaj, buď dobrá, nemeškaj, mám ťa rád, chýbaš nám a tak. Super. Ani jedno sa nesplnilo. Ja som im len odpísala: Chýbate mi. Potom som si pozerala facebook. Keď konečne profesorka skončila s triedením, tak pokračovala ďalej v rozprávaní. „Zajtra tu buďte o pol deviatej. Prosím nemeškajte." Hneď zrak obrátila na nás. Erikovi bolo jedno. Ten si ďalej ležal. „Pôjdeme do parku. Budeme tam len do dvanástej. Ale vyrazíme tam o deviatej, lebo musíme si ešte niečo v triede povedať. Tak dovidenia, zajtra sa vidíme!" Hneď ako to dopovedala, všetci sa postavili z stoličiek. Jediný smer boli dvere. Dokonca to aj Erika prebudilo. Hneď vyrazil. Ani sa na mňa nepozrel. Čau. Povedala som si. Sledovala som ako Erik pomaly šiel k dverám a pekne sa usmial na dievčatá. Tie hneď zmäkli. Nečudujem sa. Má naozaj krásnu postavu. Len sa nezaľúb. Dá sa to ?Je naozaj nádherný. Ako aj Andy. Ani on si ma nikdy nevšimol. Nie také obyčajné dievča ako som ja. Tak prečo by Erik mal? Uvedomila som si, že ja som ešte ani chalana nemala a ani nikoho ešte neľúbila, okrem Andyho. Áno mala som záujemcov, ale nebrala som ich vážne. V mojich očiach bol len Andy. Jeho som naozaj ľúbila. Vždy keď ma potreboval, utekala som za ním. On chodil za mnou tiež, teda len vtedy keď nebol s Maju, lebo je veľmi žiarlivá, vlastne sa jej nečudujem, aj ja by som žiarlila keby mám takého chalana ako je Andy. Andy sa s ňou nikdy nechcel hádať, ako ja s ním, tak sme vždy tomu druhému vyhoveli. Pri tom ja sa niekedy ľúbim hádať, lebo mám vždy super argumenty. S Andym som sa ani rázne pohádala. Nikdy sme nemali dôvod a Maju som akceptovala. Všetci mi hovoria, že som silné dievča. Prečo si to ja nemyslím? Prečo sa cítim tak slabo, keď ho videla?