Až kým sa tajomstvá neprezradia

(Pokračovanie piatej kapitoly 7)

„Čo si mu do pi*e povedala?" Povedala Maja nahnevano.
„Čo som k nemu cítila pred tým, než som sa nasťahovala do _____" Začala som si to vyčítať.
„Načo si mu to hovorila?!" Maja zase začala zvyšovať hlas. Čo ma len znervóznilo.
„Bola som trocha opitá a už som to musela zo seba dostať. Predsa len päť rokov nie je málo. Ale nevedela som, že to spraví. inak by som mu to nepovedala."
„Ale spravil snáď si spokojná!"
„Do riti Maja prestaň! Ja som zachraňovala celý čas váš vzťah, vlastne teba som celý čas obraňovala! Andy veľa krát chcel váš vzťah ukončiť, ale ja som ho upokojovala kým ty si bola vonku s druhými chalanmi! Tak prestaň ma láskavo obviňovať, lebo bezo mňa by ste sa dávno rozišli!"
"Jasne, zas zo seba rob hrdinku."
"Pozri si nás chat." Vyhľadala som si v telefóne hádku, čo kedy si mali a podala Maje telefón. Tá len šokovane čítala.
„Do pi*e.." Povedala Maja vyšokovane a navzájom sklamane.
„Hm vidíš..." Môj tichý hlas ju neskutočne zranil.
„Bože.." Maje tiekli slzy. Asi si aj viacej prečítala, lebo prst jej jazdil po celom displeji. Potom pozrela na mňa a hodila sa mi na hruď a ja som ju upokojovala.
„Ja som taká krava." jej slzy tiekli po jej červených lícach. S trasúcou rukou mi podala môj telefón.
"Zbytočne som ťa obviňovala pri tom ty si bola na mojej strane. Tak som ti vždy závidela. Všetci ťa vidia ako super dievča, ktoré je neskutočne šikovné a krásne. Mňa nie. Mňa vidia len ako paničku z mesta. Aj Andymu sa to na tebe neskutočne páčilo. Videla som to na ňom, preto som na teba tak neskutočne žiarlila. Bodaj by som bola z polovice taká ako ty." Povedala s Maja s plačom. Ja som ju len utešovala. Neskoršie som zavolala jednému chalanovi, čo mal auto aby ju zobral domov. Aspoň sa žiaci mali na čo pozerať. Najviac ma trápil Erik, ktorý to tiež všetko videl. Boh vie, čo si teraz o mne myslí. Vlastne sa v podstate nič nestalo. Len prišla za mnou nahnevané dievča, povedala mi, že sa rozišla s chalanom ktorého som päť rokov ľúbila, lebo som mu povedala konečne pravdu, potom sa na mojich pleciach rozplače a začne mi hovoriť ako mi vždy závidela. No dobre, znie to dosť divne. Ako z nejakej trápnej telenovely. Ale na to som ja zvyknutá. Môj celý život je ako s nepodareného filmu. Našťastie kamarát prišiel za nejakých desať minút. Skoro mi srdce zastavilo, keď som videla ako Andy vystupuje z auta. Rýchlym krokom podišiel ku mne.
"Prepáč za to divadlo. Nečakal som, že príde za tebou." Hovoril ku mne akoby sa včera nič nestalo.
"Andy, povedz mi že to nie je pravda, že ste sa kvôli mne rozišli." Povedala som podráždene.
"Je". Povedal nahnevane a šiel za Maju. Ona sa mu hodila na hruď a prosila ho, aby sa k nej vrátil. Ako šli okolo mňa, spýtala som sa Andyho:
„Prečo?" Andy povedal Maje nech si sadne do auta. Sledoval ju ako si do neho opatrne sadá. Až keď zavrela dvere, sa Andy pozrel na mňa.
"Em, nie si jediná ktorá chcela, aby bolo medzi nami viac. Len nechcel som zahodiť vážny vzťah kvôli slabému pocitu, že aj ty mňa ľúbiš. Bože celý čas som si klamal, že to je s Maju dokonalé aby som sa presviedčal, že ty to len pokazíš. Na jednej strane som ťa nechcel viacej vidieť, aby sa nič zlé nestalo, ale na druhej strane som nemohol bez teba byť. Teraz ani neviem čo chcem. Som zmätený. Potrebujem byť chvíľu sám, aby som si to usporiadal v hlave." Povedal a odišiel. Sledovala som jeho rýchle kroky smeriace k autu. Okamžite som sa otočila a šla do izby. Nezaujímali ma ostatní. Ani Erik. Chcem byť len sama. Rýchlo som bežala po schodoch mieriac do izby. Zavrela som za sebou dvere, o ktoré som sa oprela a pomaly sa posadila. Nohy som mala pokrčené. Pozrela som sa na okno. Čo sa vlastne stalo? Naozaj som všetko pokazila? Veď som povedala len svoje tajomstvo.