Až kým sa tajomstvá neprezradia

(pokračovanie prvej kapitoly 5)

Doma nikto nebol. Otec mal prísť až o 17:45. Po škole som hneď vypustila Jess z tašky. Celú cestu pri cupkala, kým ja som šla na skateboarde. Ako sme prišli domov, navarila som šošovicovú polievku. Mliečnu so šošovicami akú otec miluje. Mama hovorievala, ak zješ šošovicovú polievku, o tri dni budeš krajšia. Tebe asi tá krása uškodila. Medzi tým ako som varila polievku, nakŕmila som Jess a Maika. Potom ako som dovarila, som sa aj ja najedla. Ako som dojedla, prezliekla som sa, šla som so psom a líškou na prechádzku. Celý čas boli pri vedľa mňa. Jess bola na pravej strane, Maik na ľavej. Prechádzali sme sa po meste. Spoznávali sme to tu. Asi hodinu sme blúdili. Odrazu som stretla Erika s nejakými dievčatami a s chalanmi. Možno boli zo školy, nevedela som si spomenúť. Šli naproti. Smiali sa a ako aj chalani, aj dievčatá fajčili cigarety. Určite nie som jeho typ. Na čiernom tričku s krátkym rukávom a s bielym vlkom v strede, som mala kapucňu. Už neľutujem, že som si ju dala na hlavu. Dievčatá zaujal Maik aj Jess. Chvíľku ma sledovali. Erik sa len rýchlo pozrel. Zrýchlila som krok. V slúchadlách mi šla hudba Hollywood Undead – Rain. Baby zrýchlili krok a čupli si ku Jess a k Maikovi. Chalani sa pozerali na zadky dievčat. Štuchali aj Erika, aby sa pozrel, len on nejako neprejavoval záujem. Namiesto toho mi venoval dlhý a hlboký pohľad. Nechápala, som prečo. Ich tesné kraťase alebo mini sukňa , nie jednému chlapovi rozžiari úsmev. Dievčatá sa ich vôbec nebáli a hneď k nim pristúpili. Jess sa zježila srsť a priblížila sa mi k nohe. Maik hneď k ním pristúpil. „To nič." Pohladkala som Jess, aby som ju upokojila. Všimla som si, že jedno dievča mi niečo hovorí. Dala som si dole slúchadla, aby som ju počula. „Prosím?" Opýtala som sa ju hladiac do jej zelených oči. Všetci sa odrazu zasmiali. Asi sa mi už pred tým prihovárala.
„Ako sa volajú?" opýtala sa ma s úsmevom na tvári.
„Líška je Jess a pes je Maik." Povedala som jej potichu. Medzi tým si niečo chalani hovorili.
„Sú nádherný! A hlavne zlatý!" Povedala druhá, s hlbokým výstrihom na hrudníku. Nečudujem sa, že sa pýši svojimi prsami. Môže mať aj trojky. Všimla som si ako Maik aj Jess pohybujú s hlavami do strán.
„Ďakujem. Prepáčte, ale môžete ísť od nich s tými cigaretami? Nemusia ich." Povedala som trocha hlasnejšie a nahnevano. Popritom som si zahryzla do perne. Dievčatá sa hneď na mňa pozreli.
„Hop samozrejme." Postavila sa. „Prepáč. Už pôjdeme radšej." Povedala dievča so zelenými očami. Dievčatá sa na mňa pozreli. Aj keď mali podpätky, aj tak boli odo mňa aspoň o polovicu hlavy menšie. Milujem svoju výšku. Cítim sa mocnejšie. Snažila som sa všetkým hladieť do očí. Hneď šli za sebou ako kačky, keďže Jess a Maik zaberali pomaly celý chodník. Môj pohľad s Erikom sa zase stretol. On sa na mňa pozrel  a pomaly odtrhol očný kontakt, čo väčsinou znamená: "Mám ťa na háku.. Vtedy som si všimla, že má nádherné malé modré oči. Hneď som sa do nich zaľúbila. Angelová len sa nezaľúb do riti! Neoplatí sa ti to! Budeš len trpieť! Táto myšlienka v mojej hlave, mi zrýchlil krok. Šla som hneď domov. Cesta mi trvala asi pol hodinu. Otec ešte nebol doma. Rýchlo som osprchovala Jess a Maika, potom seba, navarila soté na večeru, dala im jesť, najedla som sa, šla do izby a sedela na parkete. Čítala som si knihu Za múrom od Vanessy Jóriovej. Neskoršie otec prišiel. Ako som uvidela jeho čierne auto. Hneď som šla do kuchyne, mu zohriať polievku. Dala som ju do mikrovlnky na tri minúty. Hneď som mu dala lyžicu na stôl. Otec prišiel v práve v čas keď zapípala. Otec sa ako vždy, keď mu zohrejem polievku usmial na mňa.
„Ako bolo v robote?" Spýtala som sa ho v čiernom saténovom župane. Vlasy som mala zapnuté do štipca. Na ňom bolo vidieť, že je celkom unavený. Vlasy mal trocha rozstrapatené
„Celkom fajn, čo v tvojej novej škole?" pozrel sa na mňa zo záujmom.
„Na nič." Odfrkla som. „Spolužiaci - deti. Inak dali ma s tretiakom, ktorý patrí medzi najhorší v triede."
„Ako najhorší?" Otec ochutnal polievku. Jeho výraz, že mu naozaj chutí. Samozrejme si popritom, čítal noviny, ktoré ráno nestihol prečítať.
„No, vraj je to celkom čert. Ale nevyzerá, že by sa najhoršie učil. Vyzerá celkom inteligentne." Povedala som a hľadela ako si vychutnáva polievku. Naložila som mu poriadnu porciu, ako to on má rád.
„Aha. Tak ho ber ako výzvu. Alebo ho ignoruj, len svoju prácu si rob a dobre sa uč." Povedal zamyslene a medzi tým bol priamo zahľadený do novín.
„Dobre tati." Povedala som po tichšie.