Až kým sa tajomstvá neprezradia

(Pokračovanie tretej kapitoly 10)

Zobudila som sa až na budík, ktorý mi zvonil o desiatej. Chvíľku som si poležala v posteli. Vôbec nič sa mi nechcelo. Maik a Jess neboli v izbe. Rýchlo som sa prezliekla do teplákov a zabehať si s nimi. Všetko by bolo v poriadku, aj som šla po behaní do obchodu kúpiť dve tyčinky pre krpcov s kartónom malinoviek, aby som mala, čo v izbe piť. Maika a Jess som nechala pred obchodom. Poslušne tam sedeli. Nakúp bol v pohode, keby som nestretla Erika s dvoma chalanmi. Najmenší mohol mať šestnásť a najvyšší dvadsať dva. Boli si podobní hlavne ich oči sa dokonalo podobali. Erik sa na mňa krátko pozrel. Boli hneď za mnou, pri pokladni. Nenápadne som si stíšila hudbu, aby som počula, čo hovoria. Vedela som kedy kto hovorí. Najvyšší mal najhrubší hlas. Erikov som už poznala, takže najmenší patri tomu kto z troch ostával, čiže najmenší.

Najmänší chalan povedal: „Hmm, tú by som si dal. Akoto, že ju nepoznám?" Povedal chalan po tichšie. Erik: "Je tu nová, pochádza z nejakej malej dediny, už ani neviem z akej. V mojej škole je prváčka a to je tá, čo som s ňou vo dvojici, čo raz spravila projekt za mňa." Oznámil Erik, akoby som ho nezaujímala. Vyzeralo to, akoby sa nechcel o mne baviť.

Najmenší: „Prečo si nepovedal, že je taká sexica? Je vlastne voľná?" Povedal drzo.

Najvyšší: „Ty choď do riti, ona je moja. Ty si hľadaj tie na jednu noc."

Najmenší: „Čo ty si s ňou vieš predstaviť život? Veď.." V tom ho prerušil Erik.

Erik: „Myslím si, že je zadaná." Klamal. Vedel, že nikoho nemám. Moje kresby mu to dosť naznačili.

Najmenší: „Určite, možno ťa len klamala, lebo ťa nechcela." ." Zasmial sa hlasnejšie, načo som sa točila. Hneď som pozrela na chalanov a potom na Erika. Chalani sa automaticky stíšili. Erik sa mi pozrel do očí. Ako som sa otočila najvyšší pokračoval v téme, ale po tichšie.

Najvyšší: „Neprekvapuje ma to. Má dosť dobrý zadok a postavu, aby bola slobodná a do tváre vyzerá nevinne a milo. Dievčatá ktoré behajú a dobre sa učia, sú väčšinou normálne a rozumné. Nie ako dnešné dievčatá na jednu noc, ktoré sa robia, že sú dokonalé. Nuž Erik, čudujem sa ti, ako to pri nej môžeš vydržať. Ja by som hneď po nej štartoval." Erik bol celý čas ticho. Ani mu na to neodpovedal. Chvíľku bolo medzi nimi ticho. Mladý brigádnik, ktorý mohol mať do dvadsať rokov sa mi prihovoril. Vždy sme sa nachvíľku porozprávali. Volá sa Dávid. Aj keď označoval cudzí tovar, prihovoril sa mi. Jedno slúchadlo som si dala dole, aby som ho dobre počula. „Zase si robíme zásoby do postele?" S úsmevom povedal.

„Hej. Včera som nemala čo piť. Musela som z teplej postele ísť do kuchyne kde nebolo až také teplo, tak som si povedala, že dneska musím doplniť zásoby."

„Čo zas môže tešiť len mňa. Vždy ma poteší, keď uvidím tvoj milý úsmev, ani zlý deň ho nevie poraziť." Milo sa na mňa usmial.

 „To ma teší." Úsmev som mu opätovala.

„Zase si bola behať?" Očami si prebehol po mojom tele.

„Áno, vieš čo, už musím ísť, krpci na mňa čakajú pred obchodom ako vojaci a ty máš tiež dosť dlhú radu zákazníkov." Medzi tým som sa pozrela na chalanov a na dlhú radu.

„Jasne tak ahoj. Teším sa, keď ťa zase stretnem. Posledný raz som sa na trojicu chalanov pozrela. Cítila som, ako celý čas pozorne počúvali náš rozhovor, aj to ako sa na mňa pozerali. Stretli sme sa zase pri vchode. Asi sa im aj uľavilo, keď zistili, že krpcov myslím zvieratá a nie naozajské deti. Vtedy som ich ešte hladkala a kŕmila ich obľúbenou tyčinkou. Erikovu vôňu hneď spoznali. Hneď podišli k nemu, aby sa pre istotu uistili. Trocha ho to prekvapilo. Okamžite som sa mu ospravedlnila. Nevadilo mu to. Videla som, ako sa mi chce najvyšší chalan prihovoriť, ale nestihol. Totižto, som rýchlo schmatla krpcov za obojky a ušla som. Možno by ma pozval von. Lenže som sa už naozaj ponáhľala. Chcela som všetko stihnúť. Doma som sa však s jedením neponáhľala. Neskoršie by mi prišlo zle čo by som nechcela. Nachvíľku som si odpočinula doma, potom som sa vrhla k Martinovi. Už na mňa čakal. Všetko som mala nachystané. Ako odišiel, pustila som si na jeho reprákoch hudbu. Vďaka tomu som si viacej užívala upratovanie. Po upratovaní som chvíľku počkala Martina, aby som nenechala byt prázdny a k tomu odomknutý. Martin ma ako vždy pochválil. Pri ľúčení som si stále hovorila. Zachvíľku sa stretnem Vanesu. Boh vie ako dopadne naše stretntnutie.