Až kým sa tajomstvá neprezradia

Nikdy si nám to nepriala

Streda (tretí týždeň v septembri)

Pomaly si balím posledné veci na výlet. Na vrch som dala malý Collegeblock, kde si budem zapisovať básne alebo si kresliťv mojom zošite, ktorý je tiež na hore nad oblečením. Pomaly som si skontrolovala, či všetko mám. Na internete som si pozrela niečo o hoteli. Hotel má tri poschodia v každom poschodí sú dve toalety s tromi sprchovýmikútmi. Sú pre pánov a druhé pre dámy.Izieb v jednom poschodí je sedem. Tri pre dvoch, dve pre ôsmych, dve pre jedného. Naša škola obsadila dve poschodia. Teda tak mi to vyšlo. Spolu s tretiakmi nás je 58. Po menšej kontrole som šla za otcom, ktorý sedel v kuchyni za stolom a jedol svoje toasty. Ponúkol sa, že ma odvezie do školy. Aspoň som sa dobre vyspala plus nemusím ísť peši do školy. Cestovnú kabelu som položila pred vchodové dvere. Rýchlym krokom som podišla k chladničke, kde som si zobrala pomarančový džús, dve vajíčka, sherry rajčiny a zelenú papriku. Medzi tým ako som krájala zeleninu, dala som si variť vodu na vajíčka. Ráno som dostala chuť na vajíčka na mäkko. Teda presnejšie ľúbim keď je žĺtok na okrajoch na tvrdo a v strede je na mäkko. Ako som do krájala zeleninu, dala som toastový chleba do toastovača a do zlata ich opiekla. Niekedy mi takéto raňajky robil Andy, keď som prišla k nemu na víkend. Vždy si presne časoval kedy prejde sedem minút, aby mohol vajíčka z vriacej vody vybrať. Strašne sa mi na ňom páčilo. Strašne mi chýba. Už aj pri obyčajných raňajkách na neho spomínam. Pomaly som si sadla za stôl a jedla svoje raňajky. Otec si čítal noviny. Bolo medzi nami také ticho až mi to trápne prišlo. Vždy nám aspoň rádio, ktoré hralo cez internet, lenže otec ho ešte nenainštaloval. Nakoniec som sa mu prihovorila. Síce to bola trápna otázka: „Čo je nové vo svete?", keď každý vie, že som proti novinám a podobných veciach. Jedine čo čítam sú knihy alebo veci, čo sa týka vedy. Otec sa na mňa milo usmial. Zložil noviny, položil ich na stôl a milo sa na mňa usmial. Asi pochopil, že chcem prerušiť to trápne ticho. Odpovedal len: „Ako vždy nič." Začali sme sa baviť, čo má na pláne, kým tu nebudem, pripomenul mi, že musím ísť k jeho kolegyni sa postarať o jej dieťa. Ponúkol mi, že môžem si zobrať nejakú kamarátku so sebou ak chcem, ale musím to aspoň hodinu pred varovaním dieťaťa oznámiť. Odmietla som, lebo som pochybovala, že by sa niečo zmenilo. Na druhej strane, celkom som sa tešila. Po debate som dala tanier do umývačky, obliekla som sa a šla s otcom do školy. Šiel pomaly, lebo sme ešte mali pätnásť minút čas. Dohodli sme sa, že ostanem desať minút v aute, vypočujeme si pár pesničiek, rozlúčim sa s ním a pôjdem za profesorkami. Zastavil pár metrov ďalej.Otec mal cédečko kde mal naše spoločné pesničky, keď som mala desať rokov. Prvábola Horkýže slíže -vlak. Obaja sme sa odviazali a spievali sme si ako malé deti. Toto sa mi najviac páčilo na otcovi. Aj keď už dieťa nie som, bude ma tak brať a nebude mu nikdy vadiť, že sa mi prispôsobí. Už ani neviem,kde som ich spoznala, ale strašne som na nich fičala aj fičím. Otec si vždy rád vypočul, čo aj počúvam. Niektoré som napálila na cédečko aby sme sa nenudili,keď sme dlhšie cestovali. Vždy sme si spievali ako blázni. Škoda, že čas rýchlo prešiel a už som musela ísť z auta. Strašne sa mi nechcelo. Rozlúčila som sa s ním v aute. Pomaly som zatvorila dvere, pozrela som sa do jeho sivých oči, usmiala sa na neho, pomaly sledovala ako odchádza až kým som si naozaj neuvedomila, že už musím ísť. Už tam všetci boli. Chvíľku všetci sledovali moje kroky, mieriace sa k nim, no potom sa otočili. Profesorky sa na mňa milo usmievali. Oznámili mi, že nakoniec pôjdeme dvoma autobusmi.Rozdelia nás kto pôjde s autobusom s profesorkou Bornou alebo s druhým autobusom s profesorkou Poručnou. Ani sme som sa nenazdala a autobusy zastavili pred nami. Museli sme samozrejme sedieť so svojim partnerom. Ani som sa nechcela pozrieť na Erikovu reakciu. Len som počula ako to začali plánovať,až kým ich profesorka neprerušila, s tým aby šli k partnerom. Erik šiel ku mne. Tvárila som sa, akoby to bol aj pre mňa trest. Hneď šiel na telefón. Niečo si tam písal. Ja som medzi tým čakala, kedy nás oslovia aby sme si do autobusu sadli. Bola som v skupine, kde šéfovala profesorka Borná. Pozrela som si telefón. Napísal mi Andy, že ak budem môcť, nech mu zavolám. Odpísala som mu:
Do troch hodín ti určite zavolám. Teraz čakám, kedy nastúpim na autobus. Do hodiny tam budeme a hodinu sa budeme asi vybaľovať. Ale hneď ako budem voľná a sama,ti zavolám.
Všimla som si, že mi to písal pred hodinou. Asi zas ide o Maju. Možno sa zase pohádali, alebo sa mu niečo na nej nepáči.Je to aj tak jedno. Aj tak sa k nej vráti. Pozrela som si skupinový chat s partiou. Dohadovali sa, kedy sa stretnú v jednom klube. Odrazu som počula svoje meno. Zdvihla som hlavu od telefónu. Počula som dobre. Erik šiel napred, si odložiť tašku do autobusu. Šla som hneď za ním. Sadla som si vedľa neho. Vybrala som si pitie, malý peračník a zošit na kreslenie. Erik ma pustil vojsť prvú do autobusu. Videla som ako vzadu už sedia jeho kamaráti a čakajú na neho. Sadla som si pri nich. Aspoň si budem sedieť pri okne. Pustila som si hudbu na telefóne.Prvá pesnička bola Sweet Candy od ACDC. Otvorila som si zošit, malý peračník kde bola len ceruzka, guma, modré a červené pero. Bola to malý čierny peračník z kože. V zošite som listovala prázdnu stranu. Cítila som ako sa Erik pozeral na moje kresby. Pri listovaní som si našla nedokončenú kresbu na dve strany. Zatiaľ som len nakreslila namaľované dievča s chalanom. Dievča bolo upravené,malo dlhé vlasy, šaty, bola opretá o stenu a usmievala sa na chalana,chalan bol otočeným chrbtom, mal krátke vlasy, trojštvrťové nohavice, tričko s krátkym rukávom. Obaja boli hore vedľa rohu stránky. Rozmýšľala som, aké dievča nakreslím, ktoré ich bude sledovať. Všimla som si, že Erik ma už nesledoval. V tom ma napadlo, že ku chalanovi nakreslím BMXku, ako ju má o stenu opretú. Nakoniec ma aj napadlo ako kreslím dievča. Bude sedieť na BMXke a pozorovať ich. Vlasy bude mať zaviazané do vysokého copu. Bude otočená chrbtom, bude mať tielko na sebe, krátke kraťase na konci rozstrapatenéa converky. Na kreslenie som sa veľmi sústredila. Po polhodine som si dala pauzu. Stihla som nakresliť, chalanovu BMXku, dievčinu BMXku, zadok dievčaťaa trup. Náčrt som mala hotový, len som pracovala na detailoch. Zatvorila som zošit. V telefóne mi šla pesnička My happy ending od Avril Lavigne. Zatvorila som zošit, ceruzku dala do peračníku, ktorý bol zasunutý vzadu stoličky. Pozrela som sa von oknom.Okolo nás bol les. Natiahla som sa pre malinovku, ktorú som mala pri nohe. Erik sa ďalej bavil s kamarátmi. Bavili sa o hrách. Pár z nich som poznala. Chcela som sa pridať ku konverzácii, ale určite by im to prišlo vtipné. Všetci sa s niekým bavili len ja ne. Dala som si dole slúchadla, aby si uši dali chvíľku pauzu. Bolo tu hlučno. Nechápala som, prečo to profesorka neriešila. Chvíľku som sledovala Erika. Stál v uprostred uličky a niečo ukazoval. Všetci sa na tom zasmiali. Dokonca aj ja. Erik si to všimol tak som sa pozrela naspäť do okna. Všimla som si, že Erik má krásny úsmev. Hlasný ženský hlas ma upozornil, aby som sa pozrela dopredu. Profesorka kričala nech sa okamžite ukľudníme. Erikovi prikázala nech si sadne. Bola poriadne vytočená akoby to len teraz zistila, že existujeme. Všetci sa stíšili. Samozrejme to zas pomohlo len na tri minúty. Začala som premýšľať nad Andym. Pozrela som sa, či mi už odpísal. Súhlasil s časom kedy mu zavolám. Chcela som počuť jeho hlas. Nachvíľku sa odreagovať. Nech už sme tam.