Až kým sa tajomstvá neprezradia

(Pokračovanie tretej kapitoly 3)

„Je mi to jedno. Oni ma nezaujímajú a vôbec nie, čo si o mne myslia." Povedala som. Nečakala som na ich odpoveď. Hneď som šla. Jediné čo sa ma stihli spýtať bolo, či nepôjdem do haly. Odpovedala som im nie a zavrela sa do izby. Nevyšla som odtiaľ až kým som sa nezobudila. Zaspávať bolo ťažké, lebo ešte nebolo desať hodín tak robili menší hluk. Keď som už konečne spala, zobudilo ma ako mi niekto klope na dvere. Otvorila som. Bola to opitá spolužiačka Vanesa. Myslela si, teda dúfala, že už konečne našla svoju izbu. Opýtala som sa ju na číslo izby. Sotva som to z nej dostala. Bola o tri izby ďalej. Rozhodla som sa, že jej radšej pomôžem, lebo keď ju uvidí profesorka budeme mať všetci problém. Aj ja za to, že som to nenahlásila. Trvalo mi to trocha, lebo sa dosť tackala. Počula som ako ešte niekto dole žúruje. Uložila som ju do postele. Izba bola prázdna. To dievča bolo z Laurinej partie. Volá sa Vanesa. Je trocha pri sebe. Má dlhé po lopatky čierne vlasy. Máme podobný štýl obliekania. Každej módy sa nám niečo páčilo. Nie sme na nič presne zamerané, ale najviac sa nám páči, keď sme oblečené „obyčajne". Len tielko, mikina so zipsom, rifle a bodka. Tiež už bola oblečená v pyžame ako ja, lenže na nej to pyžamo vyzeralo sexi. Vanesa má naozaj krásnu postavu. Najprv som mala v pláne ju zakryť a pomaly odísť do svojej postele. Lenže Vanesa ma poprosila, aby som s ňou ostala. Myslela som, že ma porazí. Nakoniec som ostala. Chvíľku sa chcela rozprávať. Stále hovorila, aká som úžasná, nádherná a nechápe, prečo som stále sama. Neodpovedala som jej, aj tak si to nebude na druhý deň pamätať. Spýtala som sa ju, kde je Laura a jej kamarátky. Kamarátky stále pijú a Laura sa pokúša zbaliť Erika. Nechápala som to.
„Ako zbaliť? Veď nechodia spolu."
„Nieee. On ju už nechce. Ona to hrá, že sú spolu, ale Erik ju už neľúbi, ani vyspať sa s ňou nechce. Berie ju len ako kamarátku. Veľa krát ju už nechcel ani vidieť, ale Laura potom robila šou, tak ostali len kamaráti. No Laura si stále myslí, že ju chce, aj keď spáva s inými babami. Ona to berie tak, že si musí odviazať. Je hlúpo naivná." Trocha trvalo kým to dopovedala. No prekvapilo ma to.
„Odkiaľ to všetko vieš? Od Laury?" Možno som ju nemala počúvať, ale ako sa hovorí: Alkohol je úprimný.
„Šibe ti? Od nej určite nie. Ona si myslí, že je dokonalá. Ale nie je, kedy si bola. Všetko viem od Erika. Sme dobrí kamaráti. Lepší než on s Laurou." Povedala ospalo. Nevedela som či ma to má tešiť, že už zaspí a ja konečne pôjdem do postele alebo nie, lebo ma zaujímala táto debata.
„Tak prečo sa bavíš s Laurou?" Opýtala som sa, lebo som ju nechápala ako ju môže mať rada, keď takto o nej hovorí.
„Lebo mi veľmi v živote pomohla. Ale to bolo vtedy než sa stala touto osobou. Stále dúfam, že sa stará Laura vráti." Chvíľu som nad tým premýšľala. Stará Laura? Myslí tú kde vyzerala na fotkách ešte pekne? Čo ju potom zmenilo? Na otázky som už odpoveď nedostala. Vanesa zaspala. Pomaly som sa vrátila do svojej izby. Pozrela som koľko je hodín. Bolo pol jednej. Zajtra vstávame o siedmej. Ďalšiu hodinu som nemohla zaspať, lebo som už bola prebratá. Pozerala som sa len na strop a premýšľala. Mám to ale blbé náhody, že sa toto všetko dozvedám. Oni by mi mohli byť ukradnutý. Medzi tým sa mi vôbec nechcelo sa prechádzať po lese. Nechcelo sa mi vôbec vychádzať z izby. Nechcelo sa mi zajtra vstávať.