Odostrela som svoje dlhé čierne tmavé záclony. Slnko nádherne svietilo až som musela trocha prižmúriť oči. Jess s Maikom už neležali v posteli. Hodila som na seba župan. Pomaly som šla po schodoch. Počula som ako hlasno hral televízor. Otca som našla v kuchyni ako varil. Začala som mu vyčítať, prečo ma nezobudil,aby som to spravila ja. S úsmevom ma posadil. Povedal, nech si nerobím toľko starostí a nalial mi džús do pohára. Robil špagety. Kuchyňa nádherne voňala. Otec s mamu vždy dobre varili. Keď mama bola s nami, tak oni varili spoločne a keď nie, druhému som robila asistenta. Ako mama odišla, som sa viacej učila variť sama, aby bolo o otca dobre postarané, aby nemal toho tak veľa. Otec si to naozaj vážil. Spolu sme boli šťastný, ale ako sme vliezli do izieb plakali sme.Neradi ukazujeme druhým svoje pocity. Ja si ich niekedy vybíjam na básničkách,ktoré si vymyslím a napíšem. Mám ich celkom dosť. Mám ich schované pod posteľou. Mohla by som si ich uložiť do notebooku, ale nechce sa mi to prepisovať. Nikto nevidel moje básne. Nikomu som vlastne nepovedala, že ich píšem. Tatovi som o včerajšku radšej nepovedala. Hneval by sa, keby zistil, že som na záhrade zaspala. Začal by mi nadávať, že som mohla prechladnúť. Ako som si všimla, ani ranný telefonát nepočul. Nič sa ma nepýtal,pri tom vždy sa rozprávame ako kamoši. Mamin odchod nás veľmi zblížil. My sme vždy mali dobrý vzťah, ale nie takýto. Skôr som si rozumela s mamu. Preto ma tak veľmi zranilo, keď som odišla. Prvé mesiace boli pre nás ťažké. Po veľkom smútku sme sa začali veľmi hádať. Každých päť minút. Za sprostosti.Kvôli tomu som chodila uprostred noci von. Andy celý ten čas bol so mnou. Raz sme sa až tak pohádali, že som na tri dni odišla z domu. Spala som u Andyho. Jeho rodičia boli preč. Šli na týždeň na chatu. Jeho dvadsať ročnému bratovi Tomášovi som nevadila. Mal ma rád. No stál za tým aby som sa porozprávala s otcom. Andy zariadil aby sme sa stretli a to za mojim chrbtom. Na tretí deň, v poobede prišiel pre mňa otec.Sadli sem si na kofolu. Rozhodli sme sa uzavrieť a navzájom začať novú kapitolu. Odvtedy sa vyhýbame hádkam. Som rada, že sa už nehádame. Otec nerád nato spomína. Strašne si to vyčíta, lebo on vždy začal hádku. Strašne ho zložilo matkin odchod. Ani sa mu nečudujem. Ešteže sa nezložil úplne. Nechcela by som mať aj otca alkoholika. Otec naučil aj mamu veľmi dobre hospodáriť, preto nie sme na tom až tak zle. Tato chce aby som raz bola šťastná, preto chce aby som sa stále učila, mala veľa aktivít a vedela veľa jazykov. Čo aj vlastne plánuje, keď si nájdem muža za ktorého sa vydám. Prekvapilo ma to. Ten dom je nádherný, ale zaberie hodiny, kým ho upracem. Otca vždy pošlem preč. Najlepšie sa mi upratuje, ak je celý dom prázdny. Pustím si hlasno hudbu. Popritom si falošne spievam. Pri mobe dokonca aj zatancujem. Po upratovaní sprcha alebo si poležím vo vani, na to pedikúra, manikúra a oddychovanie. Teraz máme sprchový kút. Kuchyňu máme celkom veľkú. Najmenšia izba je tu otcova. Obývačka je najväčšia. Moja izba je úplne vzadu bytu. Mám najhrubšie steny, takže aj prihlasnej hudbe nie je veľa počuť. Oproti je kúpeľňa, vedľa nej je otcova izba.Medzi izbami je tenšia chodba, ktorá vedie do obývačky. Vedľa obývačky je kuchyňa a oproti je ďalšia chodba v tvare L, ktorá vedie ku vchodu.So susedmi sme sa ešte nezoznámili. Raz som si všimla na nástenke ponuku o upratovaní. Plat je na dohodu. Rozhodla som sa tam ohlásiť. Čas na pohovor mal cez víkend do piatej. Rozhodla som sa tam ísť po obede okolo tretej. Dúfala som, že to je ešte voľné. Je to na piatom poschodí. Aj otec mal nachystanú pre mňa brigádu na budúci piatok. Opatrovať jeho šéfky syna. Má 4roky. Od piatej do deviatej večera ho mám postrážiť. Dostanem štyridsať eur.Myslím si, že je to super ponuka. Vraj pôjde na pracovný večieroks manželom. Celkom sa teším. Aspoň budem niečo robiť. Aspoň nebudem doma.Otec nemá proti upratovaniu nič. Práveže je rád, že si chcem zarobiť peniaze.
Obliekla som si rifle, biele tielko a šedú mikinu. Vlasy som si vyčesala do vysokého copu. Ofina mi trčala. Zazvonila som. Celkom som mala stres. Otvoril mi vysoký asi 20 ročný chalan. Na sebe mal čierne tričko s tmavomodrými nohavicami. Krátke vlasy v čiernej farby, mu k bledo hnedým očiam pasovali. Milo sa na mňa usmial.
„Ahoj. Ako ti môžem pomôcť?" Pozeral sa mi priamo do očí. Ako vždy Andy. Ako aj prvý raz Erik.
„Dobrý deň. Všimla som si na nástenke ponuku upratovania. Teda pokiaľ ste si ešte niekoho nenašli." Hovorila som celkom rýchlo, lebo stres vstúpil.
„To nie, ale koľko máš rokov prosím ťa?" Opýtal sa ma neveriacky, aj keď sa stále usmieval. Ten pohľad už poznám. Nie je mi cudzí.
„Šestnásť." Povedala som. Strašne som zapochybovala, či ma zoberie.
„Hm.. Dievča no neviem... Si mladá. Neviem či máš dobré skúsenosti s upratovaním, lebo som mal aj o dosť staršie a nevedeli vyleštiť poriadne zrkadlo alebo okno bez šmúh. Ale dám ti šancu. Tiež som v tvojom veku hľadal samé brigády a viem že to nie je ľahké. Poď do vnútra. Tam sa dohodneme." Povedal milo. Dvere otvoril viacej dokorán, postavil sa za ne, čím mi naznačil, že môžem ísť do vnútra.
„Ďakujem." Milo som sa usmiala. Pomaly som vkročila do bytu. Pekne voňal. Ako aj my, mal vešiaky, obuvník na začiatku chodby. Zo slušnosti som sa vyzula, aj keď mi povedal, že nemusím. Cez chodbu, cez dvoje dvere a kuchyňu sme prešli do obývačky, ktorú mal úplne vzadu ako ja izbu. Má ju strašne veľkú. Veľké okno je na pravej strane. Všetko bolo upratané. Obývačku mal bledo zelenej a bledo šedej farby. Nábytok biely okrem veľkého čierneho gauča v tvare L. Za ním a oproti bola zelená farba a ma okrajoch šedá. Z oboch strán vedľa okna mal položené veľké, živé kvety bez pukov. Tá šedá farba im zvýraznila ich bledo zelené listy. Moja mama hovorila: „Dom bez kvetov, nie je dom." Preto aj ja mám v izbe kvety. Na parapete. Kde ležím je menšie políčko. Tak mám tri malé kaktusy. V lete sú nádherné. Medzi nich na striedačku sú mále bambusy. Na komode mám dve veľké svokrine jazyky v dvoch zelených farbách. V obývačke ich máme tiež. Dokonca aj väčšiu kvetinu. Chalan mi ponúkol multivitamínový džús. V pozadí na jeho veľkých reprákoch hrala potichu Ego - Nezávislosť. Bol ku mne milý. Spýtal sa ma, kedy môžem spraviť prvú skúšku. Ponúkla som sa hneď zajtra. Bol prekvapený. Ešte viacej ho prekvapilo, že som o dva poschodie od neho nižšie. Upozorňoval ma aby som nič nekradla, lebo budem mať veľký problém. Dala som mu moje telefónne číslo, keby sa niečo zmenilo. O štvrtej mám prvú skúšku. Povedal, že pôjde preč aby mi nezavadzal. Vysávač a podobné veci mi nachystá. Nemusím si nič z domu brať. Jeho veľké svaly ma fascinovali ako aj jeho nádherný úsmev. Volá sa Martin. Ako sme sa dohodli, som šla domov. Otcovi som hneď všetko povedala. Bol nadšený. Popísala som mu, aký má nádherný byt. Strašne som sa z toho tešila. Vždy som bola rada, keď som si mohla niekde zarobiť. Vďaka tomu som spoznala aj veľa skvelých ľudí. Aj keď nemám zatiaľ nič z tých peňazí, raz však budem. Šetrím si na auto, na vodičský preukaz, na môj prvý ples a keby sa niečo stalo. Andymu som raz sľúbila, že na môj prvý ples, ma odprevadí do školy. Ak nebudem mať partnera, tak si so mnou aj zatancuje. Za to, že sa mi niekedy nevenoval alebo ma odmietol kvôli Maje. Vtedy to bol môj sen, teraz však nie je.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Až kým sa tajomstvá neprezradia
RomanceTajomstvá sú niekedy mocnejšie a bolestivejšie, keď sa po dlhej dobe prezradia. Pozná to aj Ema Angelová, ktorá sa presťahovala s otcom z malej neznámej dediny do veľkého mesta. Dúfali, že ich život začne od znova a bude to lepšie, až kým Ema nestre...