Hádky

486 7 7
                                    

Nehybne som stála pri posteli a v rukách som držala krabičku, ktorej farba bola tmavomodrá. Nemohla som tomu uveriť. Bol tam prívesok,  ktorý som kedysi dostala od Willa. Ten ktorý som vtedy stratila ani neviem kde. Nechápala so ako sa našiel u neho, no keď som ho chytila do rúk vybavilo sa mi to, ako som sa k nemu dostala. Bola som šťastná, no taktiež som si spomenula ako odišiel a v tom momente sa môj úsmev premenil na slzy. Prívesok som dala späť a krabičku som odložila na stolík.

Keď som odtrhla oči od stolíka, spravila som pár krokov ku skrini, odkiaľ so si zobrala veci a prezliekla som sa. Len čo som si obliekala tepláky, počula som ako vonku zastavilo auto. Pravdepodobne sa už vrátili. Pozrela som von oknom. Obaja boli tak šťastný. Kráčali ruka v ruke spolu k domu, zatiaľ čo ja som nemo pozerala von oknom na okolie. Plno domov so šťastnými rodinami, deťmi. Uvedomila som si, že o tomto som snívala aj ja, pokiaľ sa môj živo nestal nočnou morou. S najlepšou kamarátkou sa stále hádam, nechodím von. George si na mňa ... ,,Goerge.“ Povedala som nahlas keď ma napadlo jeho meno.

Vytiahla som mobil a našla som jeho číslo. Chvíľu to trvalo, no nakoniec som jeho číslo vytočila a čakala som kým to zdvihne.

,,Prosím?“ ozvalo sa

,,Ahoj George, tu Alex. Dlho sme sa nevideli, tak mi napadlo.“ Zastavila som sa. ,,Nestretli by sme sa?“ opýtala som sa

George ostal chvíľu ticho, no nakoniec prehovoril. ,,Moc rád ťa zase uvidím. Prídem pre teba?“

,,Budem rada. Tak o 15.hod?“ navrhla som

,,Teším sa. Zatiaľ ahoj.“ Povedal a zrušil hovor.

Len čo sme dohovorili, mobil som odložila a veci, ktoré potrebujem do školy som vložil späť do šuplíkov. Mala som skoro 2 hodiny čas, tak som išla dole, že si pozriem nejaký film.

,,Ahoj Alex, tak ako je to medzi vami s Willom?“ Ronnie sa opýtala len čo ma videla schádzať dole

,,Ahoj.“ Len som ju pozdravila a jej otázku som ignorovala

,,Chápem ťa, že sa nechceš o ňom baviť, ale môžeš so mnou aspoň viac komunikovať?“ podišla ku mne len čo som si sadla

,,Bože Ronnie. Ubehlo už toľko času a nepočujem nič iné, iba aby som išla za ním. V tomto dome sa nehovorí o ničom inom ako o ňom. Nechápeš to? Nechcem sa o ňom baviť! Už len to, že s nami býva jeho brat mi nerobí dobre. Chcem ho nenávidieť, chápeš?!“ vyhŕkla som na ňu

,,Miluješ ho a na tom nič nezmeníš.“ Neváhala a povedala len čo som zatvorila ústa

,,Chceš povedať Milovala..“ opravila som ju

,,Neverím ti. Sama dobre vieš čo pre teba Will znamená. Neklam samú seba a spamätaj sa už konečne. Keby si nebola taká zatrpknutá už ste mohli byť spolu a tešila by si sa z toho, že ho majú prepustiť.“ Začala hovoriť. Keď som bola ticho pokračovala. ,,Alex on by pre teba spravil všetko. Správal sa síce niekedy ako idiot, ale keď sa dozvedel čo spravil Andrew, tak–-“

,,Tak čo? Začal na mňa kričať akoby som za všetko mohla. Dobre vedel, že to čo sa stalo nemenilo nič na mojich citoch a náš vzťah predsa ukončil on sám.“ Skočila som jej do reči

,,Keby si bola aspoň raz za ním a normálne sa s ním rozprávala, pochopila by si čo spravil a prečo to spravil.“ Povedala a odišla z miestnosti

Pozerala som na ňu ako odchádza do svojej izby, zatiaľ čo Josh stál celý čas na mieste a pozeral na nás. Netrvalo dlho a v dome sa ozvalo buchnutie dverí čo naznačovalo tomu, že Ronnie už je v izbe. Vedela som, že som to práve pokazila. Celé naše priateľstvo, toľko rokov čo sme boli spolu som zahodila len tak. No namiesto toho aby som išla za ňou, som si sadla späť na gauč a prepínala som kanál za kanálom.

Lost HeartWhere stories live. Discover now