Lost Heart

Koniec?

Síce bol Josh pri mne a upokojoval ma, no aj napriek tomu som sa chvela. Na posteli sme sedeli už asi pol hodinu, ale nejako som prestala vnímať čas. Nevadilo mi to, práve naopak, mala som pocit že sa niekto o mňa skutočne zaujíma a chce mi pomôcť. Síce som na Josh nebola vždy príjemná, ale aj napriek tomu ma má stále rád. Možno som sa v ňom predsa mýlila.

,,Už ti je lepšie?“ moje myšlienky po chvíli prerušil

,,Už áno, ale pôjdem ešte do sprchy a ľahnúť si.“ Pomaly, ale isto som mu odpovedala

,,Dobre tak ja idem, keby niečo som dole.“ Venoval mi mierny úsmev a postavil sa z postele

Skôr ako stihol odísť, ešte som ho zastavila. ,,Josh?“

,,Hmm?“ otočil sa na mňa

,,Ďakujem. Myslím, že si Ronnie zaslúžiš.“

Josh nič nepovedal, len odišiel a zavrel za sebou dvere. V tej chvíli som sa zhlboka nadýchla a pomaly som vydychovala aby som sa upokojila. Zabralo to. Zo skrine som zobrala čisté veci a išla som do sprchy.

Z pohľadu Willa

Konečne zazvonilo na prestávku a ja som vyšiel z triedy medzi prvými. Mal som pocit že hodiny nikdy neskončia. Neváhal som a išiel som hľadať Alex aby som jej to všetko vysvetlil. Nechcel som sa s ňou hádať, nemohla za to. Bol som pod tlakom a nezvládol som to.

Prešiel som skoro pol školy a jej nikde. Išiel som teda k jej skrinke a chcel som tam na ňu počkať. Musí sa tam ukázať a zobrať si svoje veci. Len čo som prešiel za roh, videl som ao stojí pri skrinke a berie si odtiaľ veci. Zrýchlil som a postavil som sa za ňu.

,,Hľadal som ťa.“

Videl som, že Alex po mojej vete znervóznela. Nechal som to tak a nič som nepovedal. Keď bude chcieť určite mi to poviem. Namiesto toho aby som to posral ešte viac, ospravedlnil som sa jej. Čakal som, že bude vyšilovať, že mi to neodpustí, ale nie. Prekvapilo ma, že mi to odpustila a nerobila žiadne scény.

Keď som ju chcel pobozkať uhla mi, čo nemala vo zvyku. Vtedy som vedel že sa niečo deje. Nebol som si istý či je to mnou, alebo tou správou, no keď po chvíli začala hovoriť o tom ako ma miluje a naše spoločné chvíle. Začal som sa báť ešte viac. Nikdy to nevyťahovala, dokonca ani nie jej najkrajší deň.

,,Je koniec. Zbohom.“

Jej veta so mnou zatriasla a skôr ako som to stihol spracovať a niečo povedať, ušla. Jednoducho odišla bez vysvetlenia. Nemo som tam stál a nikoho som nevnímal. Jediné čo mi behalo hlavou bola jej veta. ‘ Je koniec.‘  Ako to mohla len tak ukončiť? Po tom všetkom čo sme spolu zažili, po tom čím sme si prešli.

Keď zvonilo na hodinu, všetci odišli do triedy no ja som stál stále na chodbe. Bol som opretý o jej skrinku a modlil sa aby to bol len sen. Bohužiaľ všetko je realita. Mal som ísť do triedy no namiesto toho som si bol zobrať veci a odišiel som. Prvé miesto kde som išiel bol Alexin dom. Bolo to jediné miesto kde som ju teraz mohol zastihnúť.

Sadol som do auta, naštartoval som a dupol som na plyn. Nespomaľoval som, naopak auto išlo rýchlejšie než obvykle. Nemohol to byť koniec, nie takto a nie teraz. Potreboval som vysvetlenie a vedel som, že ho dostanem. Po pár blokoch som zastavil na semafóre, kde ukazovala červená. Stál som tam asi 2minúty, no bolo to ako večnosť. Čím ďalej tým viac som bol nervózny a išiel do mňa hnev. Keď konečne naskočila zelená, opäť som dupol na plyn a zastavil som sa až pri dome Alex.

Auto som zaparkoval dva domy pred jej. Nechcel som aby niekto vedel že idem za ňou. Ak bol niekto doma určite vedeli čo sa stalo. Išiel som do záhrady, kde moje oči padli na jedno jediné okno. Bolo mierne pootvorené čo bolo dobre aspoň som sa tam mohol dostať.

Vyšplhal som po strome hore, pozrel som do jej izby no nebola tam. Prvé čo ma napadlo bolo že možno domov ani nešla no keď som po chvíli započul ako niečo padlo vedľa v miestnosti vedel som, že je v kúpelni. Cez okno som vošiel dnu, sadol som si na posteľ a čakal som kým vyjde. 

Prešlo asi 5minút a Alex stále nevychádzala. Postavil som sa z postele a pár krát som sa prešiel po jej izbe. Našiel som pár fotiek, no najviac ma zaujala jedna, na ktorej bola spolu s Ronnie. Obe mali na sebe to isté, bolo to fotené po dokončení školy. Fotku som chytil do rúk a uvedomil som si, že si ju vlastne ani nezaslúžim. Ten deň sme mohli byť spolui a osláviť to, no namiesto toho som bol ...

,,Čo tu robíš?" Alex ma vytrhla z myšlienok keď vošla do  izby

Mierne so mnou myklo a rýchlo som sa otočil. Mala na sebe sivé kraťase a tmavšie modré tričko.  Uterákom si presušovala vlasy a ja som sa nemohol vynadívať.

,,Odišla si len tak, bez vysvetlenia. Prečo má byť koniec? Ja ho nechcem a viem že ani ty." prehovoril som po chvíli

,,Ako môžeš vedieť čo chcem keď posledné roky si tu nebol?!"

,,Nevyťahujem sem minulosť. Viem čo som spravil a nie som na seba hrdý, ale teraz som tu. Som tu s tebou a milujem ťa. Nemôžeš to len tak ukončiť." podišiel som ku nej

,,Odíď." ustúpila a uhla mi pohľadom

,,Viem,  nezaslúžim  si ťa. Keď si ma potrebovala vykašľal som sa na teba, správam sa ako idiot ale potrebujem ťa. Si to jediné čo ma drží aby som nespravil zase nejakú kravinu." hlavu som jej chytil do rúk a zdvihol som jej ju. ,,Milujem ťa." pozeral som jej do očí

Alex nič nehovorila. Len tam nemo stála, pozerala na mňa a snažila sa zadržať slzy. Keď sa jej ruky po chvíli dotkli mojich čakal som že sa to zlepší, no práve naopak. Vyšlo jej pár sĺz, keď mi pozerala do očí.

,,Neverím ti. Ja už ťa nemilujem."

Chcel som niečo povedať, no akoby sa mi zastavil celý svet, akoby som vôbec nevedel hovoriť. Počuť tie slová z jej úst, pozerať sa ako mi odchádza a ja s tým nič nemôžem urobiť. Odstúpil som od nej, keď v tom mi vyšli slzi. Neveril som tomu, ani som nechcel. Nedokázal som tam ďalej byť. Zobral som si veci a odišiel som z jej pokoja.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ospravedlňujem sa že časť nebola včera, ale nedostala som sa na net. Bola som tu až neskoro večer takže som to nemohla dopísať. :) Viem, že teraz ma asi budete nenávidieť, ale ja za to nemôžem ... Uprimne vám ale poviem, že keď som to písala, moje srdce ledva "dýchalo" .. :( :D