Lost Heart

Prečo...? Tá istá otázka

Mal som pocit, že posledná hodina vôbec neubieha. Nemal som čo robiť, tak som si išiel sadnúť k telke. Len čo som si sadol, niekto už stihol zazvoniť. Napadlo ma, že to je buď Caroline alebo Josh. Postavil som sa a išiel som otvoriť.

Stál som vo dverách a neveril som tomu čo vidím. Alex. Stála tam celá zadychčaná, pozerala na mňa a pár sĺz jej stieklo po tvári.

,,Preboha čo sa stalo?“ potiahol som ju dnu a zavrel som dvere

Nič mi nepovedala, len podišla ku ne a pritisla sa mi na tričko. Cítil som ako sa chveje, bála sa. Moje tričko držala pevne v rukách a rozplakala sa ešte viac. Nepohla sa odo mňa, dokonca ani jediné slovo mi nepovedala. Absolútne som nevedel čo mám robiť. Bál som sa o ňu. V takomto stave som ju ešte nevidel. Nevedel som čo sa presne stalo, no jedným som si bol istý. Ten hajzel jej niečo urobil a zaplatí za to!

Nedokázal som viac na ňu pozerať. Asi po piatich minútach som ju chytil a kráčal som s ňou hore do izby. Položil som ju na posteľ a išiel som zavrieť dvere.

,,Alex čo sa stalo?“ znova som sa jej opýtal, len čo som zavrel

Tento krát som dúfal, že odpovie, no márne. Neodpovedala mi. Rukami si držala nohy a pozerala do zeme. Videl som na nej, že stále plače a nevedel som ju upokojiť. Nakoniec som si sadol ku nej a zdvihol jej hlavu.

,,Ublížil ti?“

Pozrela na mňa a všimol som si, že jej hrudník sa začal dvíhať pravidelne. Aspoň trochu sa upokojila a nakoniec zo seba vydala. ,, Nie len..“ zastavila sa

,,Len čo?“

,,Nedokážem sa o tom rozprávať.“

Objal som ju a pritisol k sebe aby vedela, že som tu. Že som pri nej a neopustím ju. Rukou som jej prechádzal po chrbte aby sa upokojila úplne.

,,Choď do sprchy a potom mi všetko povieš, dobre?“ prehovoril som po chvíli

Len prikývla a odtiahla sa odo mňa. Videl som na nej, že bola zmätená no do kúpeľne trafila bez problémov. Chvíľu som čakal, že si príde pre veci no keď nechodila, zobral so zo skrine moje gate a tričko. Išiel som za ňou do kúpeľne. Len čo som vošiel, zakryla si ruku  a pozrela na mňa.

,,Tu máš nejaké veci.“ Položil som ich na práčku a tváril som sa, že som nič nevidel

Keď som odchádzal, zavrel som jej dvere a sadol som si na posteľ. Prvé čo ma napadlo bolo ‘Čo tam robila a čo predo mnou skrýva? Prečo mi to nepovedala?‘ Vedel som, že som ju nemal nechať samú, no prisahám že ten hajzel za to zaplatí. Tento krát to ale musím spraviť tak aby ma nechytili poliši. Keď som počul, že Alex zapla sprchu, išiel som jej dole spraviť niečo na večeru. Bolo nakúpené, tak som mohol vyberať. Zobral som pomarančový džús, ktorý milovala a spravil som jej obľúbený šalát. Vždy ho jedla, keď sme išli do reštaurácie. Postupne som to poukladal na tácku aj s vydličkou a servítkou a išiel som späť do izby.

Z pohľadu Alex

Vošla dom do kúpeľne celá mokrá a všetko ma bolelo. Pred Willom som však nič nepovedala, nechcela som aby to vedel. Vedela som, ako by na to reagoval. Keď som pozrela do zrkadla, na ruke som mala modriny, ktoré sa stále viac zväčšovali a mňa to bolelo čím ďalej tým viac. Chcela som si dať dole tričko aby som to videla úplne, keď v tom vošiel Will a ja som si zakryla ruku. V tom momente som sa začala triasť pretože som sa bála, že niečo videl, no nevšimol si nič. Len mi doniesol veci a odišiel. Keď zavrel, radšej som sa zamkla.

Zapla som sprchu a pomaly som sa vyzliekala. Keď som vošla dnu, padali na mňa kvapky vody a ja som mala pocit že umriem od bolesti. Bolo to ešte horšie ako som si myslela. Chvíľu som tam stála a snažila som sa nemyslieť na tú bolesť. Keď som sa začala umývať, opatrne som si prechádzala po tele a rozmýšľala som ako to poviem Willovi. Vedela som, že sa bude na to pýtať. Rozhodla som sa nepovedať mu to. Nepoviem mu že mám modriny, že ma bolí celé telo. Bol by vytočený ešte viac a to nechcem.

Konečne som zastavila vodu a zobrala som uterák. Poutierala som sa a skôr ako som sa obliekla pozrela som ešte raz na tie modriny. Nebolo ich až tam vidno, čo bolo dobre. Jediné čo som chcela, je aby čím skôr zmizli. Zobrala som Willove tepláky, ktoré mi boli veľké a tričko, ktoré na mne priam viselo. Mne to však nevadilo. Milovala som jeho veci. Vždy krásne voňali, presne ako on, pripomínali mi jeho a mala som pocit, že je stále pri mne.

Vyšla som z kúpeľne a videla som, že tam Will nie je. Prvé čo ma napadlo bolo, že išiel za ním čo som nechcela. Modlila som sa aby to nebola pravda, no keď nechodil, bola som na pochybách. Ľahla som si teda do postele, prikryla som sa a otočila som sa k oknu. Jediné čo som videla vonku bola tma a pár svietiacich lámp. Bolo to ako keby som pozerala na svoj život. Všade samá temnota, všade samé zlo a malé útržky šťastia. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Po dnešnom dne som nedúfala, že môj život bude taký ako predtým. Naopak, všetko bude ešte horšie. Vedela som, že jedného dňa všetko stratím, no nechcela som aby to prišlo. ‘Prečo všetko dobre konči? Prečo ľudia ktorý milujú nikdy nežujú šťastne? Prečo práve ja?‘ v hlave som si kládla rôzne otázky, no odpoveď na ne som nepoznala. Vedela som, že odpovede dostanem až keď sa všetko udeje, no ako človek vie kedy to bude?

Z pohľadu Willa

Len čo som otvoril dvere, videl som ako Alex leží na posteli a pozerala smerom k oknu. Tácku som položil na stolík a sadol som si k nej.

,,Alex, prosím hovor so mnou.“

,,Nemám ti čo povedať.“

,,Ale áno. Čo sa stalo v tej pizzerii?“ pozeral som na ňu

Chvíľu to trvalo, no nakoniec sa otočila a posadila sa. Ruky mala skované pod perinou, takže som jej na ne nevidel, no teraz to nebolo podstatné. Potreboval som vedieť čo sa stalo.

,,Spravil ti niečo?“

,,Rozprávali sme sa a ja som začala hovoriť o nás. Chcela som mu povedať, že sme spolu no prišiel na to sám. Snažil sa ma odhovoriť, chcel aby som od teba odišla a bola sním. Nepočúvala som ho a chcela som odísť no nedovolil mi to. Držal ma a začal na teba nadávať. Neudržala som sa a strelila som mu facku. Vtedy som mala príležitosť a vybehla som odtiaľ von. Rozbehla som sa po ulici, no videla som že za mnou stále ide.“ Pozerala na ruky, ktoré mala stále skované a zhlboka dýchala.

,,A ďalej?“

Jednou rukou si prechádzala po druhej, keď pokračovala.

,,Dobehol ma. Stisol mi obe ruky a nechcel ma pustiť. Bála som sa ho, myslela som že mi niečo spraví. Začal sa mi vyhrážať a nakoniec mi dal facku. Vtedy sa mi zatočila hlava a začal ma ťahať preč. Snažila som sa o to aby ma pustil, no keď nereagoval, kopla so ho do nohy a začala som opäť utekať. Tento krát už ma nedobehol.“

Len čo dopovedala, roztriaslo sa jej telo a rozplakala sa. Opäť bola v strese a bála sa. Keď mi to všetko povedala, nedokázal som tomu uveriť. Ako jej to mohol urobiť? Je dievča a ona za nič nemôže. Mal som chuť zabiť ho za to, no Alex ma teraz potrebovala.

,,A si v poriadku? Bolí ťa niečo?“

,,Len trochu ruka, ale to prejde.“ Potichu odpovedala

Chcel som jej ju chytiť a pozrieť sa na to, no v tom ju odo mňa odtiahla. Vtedy som si naozaj uvedomil, že predo mnou niečo skrýva. Vedel som, že mi to len tak nepovie, preto som na ňu ani netlačil. Objal som ju a upokojoval ju. Keď bola pri mne, bola trochu pokojnejšia. Tešilo ma to pretože som chcel aby bola v bezpečí. Musím ju držal od neho čo najďalej aby sa nestalo  niečo podobné.

,,Priniesol som ti večeru.“ Odtiahol som sa a tácku som zobral do rúk

,,Keď videla že tam je iba šalát s džúsom mierne sa usmiala. ,,Nie som hladná.“

,,Aspoň trochu musíš zjesť. Kvôli mne.“

Povzdychla a odpovedala. ,,Tak dobre.“ 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Časť je konečne tu. Ešte som ju dopisovala a upravovala, takže mi to dalo zabrať. Včera som ju nestihla pridať, pretože po škole som mala málo času a po tréningu sa mi nechcelo nad tým rozmýšľať. 

Tento týždeň bude časť skôr keďže mám prax. Takže dúfam, že časť sa páčila :) Ďakujem za všetky komenty k častiam, strašne to poteší a vážim si to :) :)