Lost Heart

Záchrana Alex 2.časť

Len čo ukončil hovor, mobil som nehybne držal v ruke. Začínal som sa obávať toho, že Alex už nikdy neuvidím. Nevedel som to ju má, ani či bude zajtra v tom sklade. Vlastne nevedel som nič. Mobil som skoval do bundy, naštartoval som a išiel som domov.

Po ceste som sa snažil myslieť na ďalší deň. Snažil som sa zdokonaliť náš plán ako zachrániť Alex, no nič ma nenapadalo. Možno bol náš plán až moc dokonalý a nemal som sa čoho báť. 

Len čo som prišiel domov, išiel som do sprchy a ľahol som si do postele. Pred sebou som uvidel skriňu, na ktorej boli fotky. Fotky Alex a mňa. Pamätám si na deň, keď ich tam Alex pripínala. Bol som proti, nechcel som tu žiadne fotky, žiadne kresby, nič. No pri jej pohľade, láske k nej nešlo odmietnuť. Postavil som sa za ňu a z lásky som ju objal. Pozeral som na ňu ako ich tam postupne pripína a ako je pri tom šťastná. V jej očiach sa jej leskli iskričky šťastia, líca mala jemne červené a pri mojom dotyku celá stuhla. 

Bol to jeden z mojich najšťastnejších dní. Keď som pomyslel na to, že už ju možno nikdy neuvidím, od bolesti ma zapichalo pri srdci. Nevedel som si to bez nej predstaviť. Vlastne to ani nešlo. 

Ráno som sa zobudil v boxerkách na posteli s myšlienkou, že dnes ju konečne uvidím. Živú, zdravú a opäť v mojom náručí. Neváhal som a postavil som sa z postele. Obliekol som sa a bez raňajok som zamieril ku skladu kde sme sa s Joshom mali stretnúť. 

,,Ste tu všetci?" opýtal som sa len čo som vošiel

,,Ano." okamžite všetci naraz odpovedali

 ,,Neboj sa, zachránime ju." Josh prišiel ku mne

,,Ja viem. Ani som ti nestihol za všetko poďakovať." odpovedal som mu

,,Spravil by si to isté." 

,,Josh, sľub mi niečo." po chvíli som povedal

,,Čokoľvek."

,,Musíš odtiaľ Alex dostať čím skôr. Aj keby som nestihol prísť, nečakajte na mňa." vysvetloval som mu 

,,Spolahni sa bro." ruku mi položil na rameno

Bolo načase ísť. Posledný krát som objal Josha a v aute, ktoré som za posledné dni šoféroval, som išiel k banke. Zastavil som neďaleko od nej na parkovisku a skôr ako som vošiel dnu, na hlavu som si dal kuklu. Z bundy som vytiahol zbraň a vošiel som.

,,Ruky hore! Okamžite dajte ruky nad hlavu!" kričal som a neprestával som dávať pozor

Zamieril som k jednému zo zamestancov pričom som dával pozor na ostatních.

,,Ak sa čo i len jeden z vás o niečo pokúsi, zabijem ho! To platí aj pre teba." pozrel som na zamestnanca

,,Naplň to! Nech je tam 50,000$! Hneď!" vrieskal som po ňom zatiaľ čo on vyberal peniaze 

Len čo tam boli všetky peniaze, zobral som tašku a vybehol som von. Rozbehol som sa k aute, peniaze som hodil na sedadlo a odišiel som. Z diaľky som počul policajtov ako zastavili pri banke. Nezastavil som sa ani na sekundu a šiel som na miesto. Skôr ako som tam však prišiel zavolal som policajtom. 

,,Prídite ku skladu na výbušniny a dostanete človeka, ktorý vykradol banku." dopovedal som a zrušil som hovor

Z pohľadu Alex

Nevedela som kde som. Nevedela som či  tu je ešte niekto. Zobudila som sa v miestnosti plnou zbraní a rôznych nástrojov. Ležala som na zemi a priala som si aby to bol všetko sen, no pokaždé keď som otvorila oči, moja myseľ ma sklamala. V duchu sa ma zmocnil strach, jediné na čo som dokázala myslieť bolo dieťa. 'Je v poriadku? Stalo sa mu niečo? Nezabila som ho?' kládla som si mnohé otázky no ani na jednu som nemala odpoveď. Bála som sa čím ďalej, tým viac.