Lost Heart

Náhoda alebo osud? 2.časť

Z pohľadu Willa

Odkedy som bol naposledy s Caroline prešli už 2 dni. Vôbec sa mi neozvala a nemám ani potuchy čo mala v pláne. Keď chcela, vedela byť dosť záhadná, no musím uznať, že za posledné roky sa zmenila. Dosť ma prekvapilo, že mi chce pomôcť. Síce som jej plánu trochu nechápal, no skúsil som jej veriť.

Práve je 6 hodín ráno, je pondelok a ja som sa rozhodol dokončiť školu. Chcel som sa venovať biznisu, no na druhú stranu je načase žiť normálne. Rozhodol som sa, že pôjdem rovno na výšku. Snáď ma zoberú.

Len čo som vstal, išiel som do sprchy, ktorá ma prebrala. Ranná sprcha je najlepšia. Vyšiel som asi po 15minútach a ručník som si obmotal okolo pásu. Vošiel som späť do izby a šiel ku skrini, odkiaľ som vybral čierne úzke rifle, ktoré som si zapol tesne pod zadkom a k tomu biele tričko. Bola to moja najobľúbenejšia a najčastejšia kombinácia.  Vlastne v skrini mám prevažne len tieto veci.

Zobral som ešte koženku a šiel som dole. Veci som hodil na gauč do obývačky a v kuchyni som si nalial džús. Normálne by som si dal Whicky pretože som dosť nervózny, no ak chcem aby ma prijali, musím spraviť aspoň menší dojem. Keď som pozrel na hodiny bolo 7:20. Ani neviem ako to ubehlo, no bolo načase ísť. Auto som si už našťastie kúpil, takže konečne nemusím chodiť tými hnusnými taxíkmi alebo autobusmi. Bundu som si obliekol a skôr ako som nasadol do auta, zapálil som si ešte jednu cigaretu. Než som dofajčil, napadalo ma veľa otázok.

,,Čo ak to nezaberie? Prečo sa nedokážem pohnúť?“ stále som si opakoval dokola tie isté vety kým som sa konečne rozhodol. Ak mi do očí povie, že ma nechce dám jej pokoj. Navždy zmiznem z jej života. Nasadol som a naštartoval som.

,,University of California.“ Prečítal som nápis školy, len čo som zastavil pred budovou.

Vypol som motor, vystúpil som a išiel som do budovy. Keď som prechádzal pomedzi ostatných cítil som ako ich oči pozerajú na mňa, no zvykol som si. Ignoroval som ich a vošiel som dnu. Išiel som rovno k riaditeľni, kde som zaklopal a čakal som kým niekto vyjde von.

,,Želáte si?“ predo mnou sa objavila mladá riaditeľka

,,Chcem sa zapísať na školu.“ Odpovedal som jej

Bola pravda, že som z nej bol nervózny, no snažil som sa odolať. Pomaly som vošiel za ňou dnu a zavrel som dvere. Zatiaľ čo ona si sadala na miesto za stôl, ja som ju celý čas pozoroval. Mohla byť len o pár rokov odo mňa staršia. Mala čierne, mierne vlnité vlasy, ktoré jej siahali po pás. Bola vysoká no aj napriek tomu mala podpetky, ktoré jej zvýrazňovali nohy. Len čo si sadla, jej hnedé oči, pozreli na mňa.

,,Sadnite si.“ Ukázala na stoličku pred ňou. ,,Podpíšete mi pár papierov a zajtra môžete nastúpiť.“ Povedala p chvíli.

Predo mňa dala pár papierov, ktoré som podpísal, dala mi rozvrh a išiel som preč. Keď som vyšiel z riaditeľne, pár ľudí na mňa pozrelo. Neváhal som a vyšiel som von zo školy. Išiel som k autu, pri ktorom ma zastavila Caroline.

,,Ahoj, bol si za Alex?“

,,Čo? Nie. Bol som sa zapísať na školu.“ Odpovedal som jej

,,Čo prosím? Dobre počujem, že ty, slávny Jackson ide na školu?“ Caroline si z toho robila srandu

,,Bola si s ňou?“ zmenil som tému

,,Hej. Rozprávala som sa s ňou no ledva ma počúvala. Neviem či si to rozmyslela alebo nie. Ešte som s ňou nebola no pokúsim sa ešte niečo urobiť.“ Odpovedala

,,Jasne, dík teda.“ Otvoril som auto

,,Počkaj, dnes má len dve skúšky takže bude končiť skôr. Ak chceš počkaj ju a porozprávaj sa s ňou ešte aj ty. Možno to zaberie.“ Zastavila ma

Pozrel som na ňu. Nechápal som prečo je zrazu taká milá, no po chvíli som sa na ňu usmial. Netrvalo dlho a úsmev mi opätovala. ,,Veľa šťastia.“ A odišla

Jej slová som si dobre premyslel a uvažoval som. Mám? Nemám? Nakoniec som sa rozhodol, že skúsim počkať. Bolo niečo po 8 ráno, tak som išiel ešte do obchodu a niečo si kúpil na jedenie a pitie. Kúpil som si dve lupačky, ktoré som zjedol v aute pri obchode a minerálku. Ako som jedol, v mysli sa mi vybavovali naše spomienky. Prvé zoznámenie, výlety na ktoré sme chodili. Milovala ma a posral som to. Taktiež na naše “hádky“ a provokovanie. Neobyšlo ma ani to ako som ju dostal do nebezpečenstva s Andreom. Prešlo viac ako 20 minút, keď som sa spamätal a vrátil sa späť do reality. Rýchlo som si zapálil ešte jednu cigaretu a išiel som späť ku škole.

Keď som konečne prišiel ku škole, bolo pol10. Sedel som teda v aute a čakal som. Klamal by som ak by som povedal, že som bol v pohode. Naopak, bol som nervózny. Ako čas ubiehal, žiaci opúšťali školu a konečne vyšla aj Alex. Chvíľu som čakal, no nakoniec som vystúpil z auta a išiel som za ňou. Keď ma videla, pri bráne zastavila a videl som, že stuhla. Zrýchlil som krok aby to bolo čím skôr za nami. Nedokázal som sa naďalej pretvarovať.

,,Čo tu robíš?“ prehovorila, len čo som prišiel ku nej

,,Čakám tu na teba.“ Odpovedal som jej

,,Ešte raz, čo tu robíš?“ zopakovala

,,Alex prosím, daj mi šancu. Viem čo som spravil ale nemôžeš hovoriť že chceš byť bezo mňa keď vieš, že to nie je pravda. Vždy keď ma vidíš, stuhneš ako aj teraz, si nervózna.“ Spravil som krok ku nej

Na moje prekvapenie sa nebránila. Nečakal som to, no bol som aspoň na chvíľu šťastný a dúfal som, že to vyjde.

,,Will, milujem ťa, ale povedala som ti, že nemôžem s tebou byť.“ Pozrela do zeme

Hlavu som jej zobral do rúk a zdvihol jej ju. Pozeral som jej do očí, zatiaľ čo jej vyšlo pár sĺz, ktoré som po chvíli utrel.

,,Milujem ťa.“ Povedal som a ona sa rozplakala ešte viac. ,,Neubližuj mi už viac. Nedokážem byť bez teba.“ Bradu som jej chytil do rúk.

,,Prepáč.“ Zašepkala

,,Neospravedlňuj sa. To ja by som sa mal ospravedlňovať.“

Chvíľu som na ňu pozeral, kým som sa nahol a pobozkal ju. Neodtiahla sa, naopak, svoje ruky obmotala okolo môjho krku a náš bozk prehĺbila. Ruky som jej dal na zadok, ktorý som mierne stlačil. Cítil som ako sa mi usmiala na perách. Po chvíli som sa od nej odtiahol a usmial som sa na ňu.

,,Chýbala si mi.“

,,Aj ty mne si chýbal.“ Úsmev mi opätovala

,,Ideme?“ chytil som ju za ruku a ukázal som na auto

,,Kam?“ pozrela na mňa

,,Ku mne.“ Odpovedal som jej a potiahol som ju

Ruka v ruke sme kráčali k autu, keď som si vo dverách školy všimol Caroline. Z diaľky som sa na ňu usmial a zdvihol som ruku na znak pozdravu.

,,Čo robíš?“ Alex sa opýtala, keď na mňa pozrela

,,Je tam Caroline. Len vďaka nej ťa mám zase pri sebe.“ Pozrel som na ňu a dal jej pusu na líce

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ospravedlňujem sa, že časť je až dnes. Ale jednak som mala veľa učenia a nevedela som čo tam presne dať. Uvažovala som dlho a rozhodla som sa takto. Snáď vás to aspoň trochu poteší, ale tým že sú spolu nič nekončí. Naopak. Ešte sa máte na čo tešiť ;)