Lost Heart

Nový život

Z pohľadu Alex

Len čo som ucítila Willove pery na mojich, bolo to akoby mnou prebehlo všetko šťastie. Spomenula som si na všetko dobré čo sme spolu zažili, no aj na všetko zlé. Bola to len chvíľa, no cítila som, že som šťastná, no nemohlo to pokračovať.

,,Prestaň.“ So slzami v očiach som sa od neho odtiahla

Vedela som, že robím chybu, no nemôže to byť tak ľahké.  Nemôžem s ním byť pokiaľ tu je George.

,,Čo sa deje?“ po chvíli sa Will nechápavo pýtal

Nevedela som čo mu mám povedať pretože pravdu si mu hovoriť nemohla. Rozhodla som sa teda klamať.

,,Necítim to tam. Už nie Will.“

,,Alex neklam mi. Pri tom bozku si niečo cítila, vidím to na tebe.“ Will stál za svojím

Vlastne mal aj pravdu. Na jednu stranu som nechápala prečo sa tak správam, no na druhú stranu myšlienka na Georga a všetko čo mi povedal. Bolo to hrozné. Will čakal, že mu niečo poviem, no v tomto okamihu boli slová zbytočné. Vedela som, že nech poviem čokoľvek, neuverí mi.

Cítila som v sebe niečo veľké, niečo čo som nevedela opísať.  Len s ním som bola skutočne šťastná. Pozrela som naňho, zatiaľ čo jeho pohľad smeroval von oknom.

,,Cítila som sa konečne šťastne.“ Prerušila som ticho medzi nami. ,,Pri tom bozku.“ Oddala som len čo sa Will na mňa pozrel

Pozrela som do zeme a začala som sa hrať s rukami. Cítila som, že Will sa na mňa pozerá, no aj napriek tomu som nič nepovedala. Medzi nami prevládalo ticho čo mi pomaly začínalo vadiť. No v tom akoby Will vedel na čo myslím. Chytil mi ruky a pozrela som naňho.

,,Veríš mi?“

Kým som odpovedala, chvíľu som naňho len pozerala.

,,Verím.“

Will ma opäť pobozkal, no tento krát ten bozk prehĺbil. Naše jazyky začali bojovať o prevahu aja som nemala v pláne ukončiť to. Naopak, užívala som si každú sekundu.

Keď som jeho ruku ucítila na mojom bruchu, mala som v ňom istotu, že neodíde, že sa o nás postará. Bola som v jeho náručí, mala som pocit akoby sme celý čas boli spolu. Akoby sa nič neudialo. Všetko okolo mňa prestalo existovať. Boli sme len my dvaja.

Rozprávali sme sa ešte asi hodinu. Celý čas sa ma pýtal čo sme spolu prežili, ako sme sa spoznali. Chcel o mne vedieť všetko, čo ma ešte viac ubezpečilo v tom, že to všetko myslí vážne.

,,Porozprávame sa nesklr, ja sa musím ísť ešte učiť.“ Prerušila som ho v ďalšej otázke

,,Tak ja ťa nechám a prídem neskôr.“ Pobozkal ma a odišiel z izby

Chvíľu som čakala a snažila sa z toho všetkého spamätať, no na druhú stranu som sa bála, že sa zobudím o chvíľu v posteli. Prešlo asi 10minpt, keď som sa konečne vrhla do učenia.

,,Konečne.“ S radosťou som zavrela všetky knihy, ktoré boli predo mnou

Pri toľkom učení som zabudla na čas. Keď som pozrela na hodiny, bolo 23:20. Išla som teda ešte rýchlo do sprchy, nastavila som si budík a ľahla som si do postele.

Z pohľadu Willa

Po rozhovore s Alex, som si šiel dole zobrať niečo na jedenie. Sedel som pred telkou, kým ku mne neprišla Ronnie.

,,Tak  ako?“

Len som sa na ňu pozrel, a do úst som si dal ďalšie sústo chlebov.

,,Učí sa.“ Po chvíli som jej odpovedal

Ronnie chcela vedieť pravdepodobne všetko pretože po mojej odpovedi si sadla vedľa mňa a jej pohľad smeroval na mňa. Vedel som, že bude naliehať a začal som skôr ako stihla niečo povedať.

,,Dala mi šancu a všetko mi povedala. Teraz sa učí takže sa budeme rozprávať neskôr.“

,,Aj o dieťati?“

Po chvíli som na ňu pozrel a prikývol som jej. Opäť som sa pozrel na telku a pozeral som film. Ronnie pri mne stále sedela akoby čakala že jej niečo poviem, no nemal som čo. Keď videla, že sa jej nevenujem, postavila sa a išla do izby, no v tom som ju zastavil.

,,Ronnie?“ pozrela na mňa. ,,Ďakujem.“ Venoval som jej mierny úsmev 

Sedel som tam ešte asi hodinu, keď som sa rozhodol, že pôjdem ešte za Alex. Všetko som dole upratal a išiel som po schodoch hore do jej izby. Pootvoril som dvere aby som vedel čo robí, no keď som ju videl v posteli. Nebol som si istý či spala. Pristúpil som ku nej a videl som ako tam pohodlne leží a spí. Pohľad na ňu bol úžasný. Bola taká nevinná, spokojná a šťastná. Už som chápal prečo ma tak zaujala. Dal som jej pusu na čelo, no v tom na mňa prehovorila. 

,,Ostaň prosím." 

Chvíľu som váhal, no nakoniec som si pomaly ku nej ľahol. Netrvalo dlho a pritúlila sa ku mne. Cítil som ako jej pokojne bije srdce, ako pokojne dýcha. Bol to príjemný pocit byť pri nej bez akejkoľvek pretvárky. Vedel som, že jej môžeš veriť a čím ďalej tým viac som si bol istý v tom, že ju milujem stále viac.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tak dala som si záležať tak dúfam, že sa páčila. :) Chcem vám ešte poďakovať za všetky komentáre ktoré mám a aj správy ktoré mi posielate. ♥ Vážim si to, naozaj. :)