Lost Heart

Nový žiak

Stál som pri dverách mojej novej triedy. Nechcelo sa mi tam, no musel som. Chcel som začať žiť nový život a to môžem jedine takto. Po chvíli som zaklopal a otvoril som dvere. Len čo som vošiel videl som, ako na mňa všetci pozerajú.

,,Ty budeš ten nový, že?“ profesor na mňa prehovoril

,,Áno, som Will Jackson.“ Odpovedal som mu

,,Dobre sadni si do zadnej lavice kde je voľno.“ Ukázal dozadu  a išiel si niečo zapísať

Pohľady všetkých tých žiakov mi boli nepríjemné, no snažil som sa ich ignorovať. Sadol som si do zadnej lavice a tváril som sa že počúvam o čom hovorí profesor. Práve bola matika, úprimne nikdy ma to nebavilo. Netrápili ma nejaké sprosté rovnice, ani čísla, oveľa viac ma trápilo čo bolo Alex. Prečo sa mi neozvala? Prečo mi nehovorí všetko? V poslednej dobre bola až moc záhadná a mne sa to prestávalo páčiť.

Neviem ako, ale prvá hodina skončila. Konečne. Vyšiel som z triedy a zamieril som von. Potreboval som si zapáliť. Len čo som otvoril dvere, krabičku som vytiahol z bundy a zapálil som si cigaretu. Stál som kúsok od brány, keď sa niekto pri mne zastavil.

,,My máme na seba nejaké šťastie.“

Keď som videl babu, ktorá ma zatavila predtým na chodbe, otočil som sa ku nej chrbtom a ignoroval ju. Čakal som, že mi dá pokoj, no namiesto toho prešla okolo mňa aby stála oproti mne.

,,Som Emma.“ Usmiala sa na mňa

,,Will.“ Jednoducho som jej po chvíli povedal

,,Takže si odtiaľto?“ začala konverzáciu

Nemal som chuť sa s ňou rozprávať. Dofajčil som a cigaretu som zahasil.

,,Skús to u niekoho iného, kto bude mať záujem.“ Povedal som jej a odišiel som

Keď som vošiel do školy, akurát zvonilo na hodinu a išiel som pomaly do triedy. Mali sme mať históriu, čo pre mňa znamenala voľná hodina. Ako som prechádzal chodbou, všimol som si že Alex stojí pri nejakom chalanovi. Rozprávali sa spolu a smiali sa. Keď som ju videl, vytočilo ma to a mobil som vytiahol z bundy. Neváhal som a začal som písať sms-ku. ,,Po hodine ma počkaj pri tvojej skrinke. Musíme sa porozprávať.“ Skôr ako som to odoslal ešte raz som si to prečítal. ‘Odoslané.‘ zobrazilo sa mi a išiel som do triedy.

Sadol som si na miesto a čakal som kým začne táto nudná hodina. Očami som prechádzal po triede a skúmal som ostatných. Niektorí boli samotári, celý čas boli len pri knihách a učive. Úprimne neunášal som takých ľudí. Väčšina však patrili k tým, ktorý sa o školu nestarali a prišli sa len vyrozprávať. Keď som videl ako na mňa niektoré baby začali pozerať a niečo si hovorili, zraz som odvrátil k dverám.

,,Do riti tá tu čo chce?“ povedal som si pre seba keď do triedy vošla Emma

Len čo ma videla, usmiala sa na mňa a ja som sa modlil aby nešla ku mne. Hlavu som otočil opačným smerom a tváril som sa, že ju nevidím. Netrvalo však dlho a stála pri mne.

,,Máš tu voľné?“

,,Radšej by som sedel sám.“ Otočil som sa na ňu

Moju vetu však ignorovala a sadla si vedľa mňa. Mal som pocit akoby prišla z inej planéty. Je hluchá alebo sprostá? Posledné čo som chcela je ona.

Moje myšlienky však pretrhlo vybrovanie mobilu. Keď som naň pozrel, videl som, žemi prišla správa od Alex.

,,Porozprávame sa doma.“